Ahoj mamicky. Idem si tu tak trochu vyliat srdce...

Ahoj mamicky. Idem si tu tak trochu vyliat srdce. Bude to dlhe,tak sa ospravedlnujem. Tiez by som chcela poprosit ortodoxne vnimave mamicky,aby tento post radsej preskocili? Mam synceka, 2 a pol roka. Nebol vytuzeny ani planovany,ked sa narodil,mala som co robit,kym som si na to,ze som mama, zvykla.Nebola to veru laska na prvy pohlad,ako niekto oúpisuje. Prve mesiace som viac preplakala ako sa tesila(poporodna depka v plnych obratkach) Asi po pol roku som sa yacala tesit z toho, ze som mamou tohto krasneho a hlavne zdraveho chlapceka. O vztahovej vychove som nemala ani ponatia,o noseni som nikdy nepocula a kojenie som nepovazovala za dolezite. Vztahovu vychovu som uplatnovala v podstate len v tom, ze som ho nikdz nenechala vyplakat a ked bol malicky,spinkal s nami. Neskor okolo roka,ked som sa dostala k vztahovej vychove, bol pokus o nosenie,ale syn ho uspesne sabotoval,tak som to nechala tak. Pristupovala som k nemu s laskou,pochopebim,trpezlivostou,vela som vysvetlovala,nekricala som,nedostal ani vychovnu po zadku. Moj syn bol velmi chapavy,nikdy som s nim nemala problem. Pekne spaval,papal,neplakal. Nikdy nebol taky mojkacik. A ani teraz nie je. Od septembra tohto roku sa vsak zmenil. A ja zacinam byt uz mierne zufala. Stale som tvrdila,ze nikdy nebudem kricat,ani mu nedam na zadok,ale nezvladam jeho vychovu, Stale nas bije(mna s muzom) ked je nahnevany,aj po tom,co mu milionkrat vysvetlim,ze to boli,chytim rucku,nic nezabera. Ked ideme von tak ho pol hodinu lakam aby sa siel obliect aj to skonci tak,ye ho nasilu s krikom a placom chytim a nasilu obleciem(co uz nemam ani chut ist von) Pyta si vodu,podam mu ju,povie,ze nie,Tak ju zoberiem,Krik rev,ze chce vodu,podam mu ju znova a znova ju odmietne,Tak ju vezmem a zase krik a plac.A takto sa to opakuje denne aj 10krat pri roznych situaciach. Ak nie je podla neho, zacne hned plakat,ale on vrieska,neplace.To doteraz nikdy nerobil. Ja mam pocit,ze je to najhorsie dieta,ktore poznam:-( Nezvladam to uz s nim a uz mam chut ho supnut do skolky, co doteraz som si ho chcela nechat do č doma. denne, to iste, nervy,plac,zufalstvo. neda sa s nim na nicom dohodnut. Bojim sa, dufam, ze takyto nebude stale. Vobec neviem ako na neho. Neviem s kym sa poradit v otazke vychovy. Ako na take dieta,aby som niekde nespravila chybu. Chcem mat so synom dobry vztah a chcem,ay nas rodicov respektoval. Nikdy by som to nepovedala,ale najtazsie v zivote je vychova. Co plati na jedneho nemusi yase na ine dieta. Ja sa neviem nejako pohnut,neviem ako s jeho povahoou pracovat. Dakujem za precitanie,ak ste dosli az sem.

Leni neboj vsetko robis super a proste ma obdobie vzdoru,ktore moze prist hocikedy do 6teho roku stanovuje si hranice a ty musis byt trpezliva, ja viem, ze kazdej raz rupnu nervy a krici, pacne po ruke, zadku a inych castiach ale niekedy sa to prosto neda, nepotlacuj jeho emocie, nech ich da von a potom mu to vysvetli, ukaz ho v zrkadle ked ma amok nech sa vidi a podobne

Odpovedať na tento komentár

A co sa tyka tej skolky. Ja sama prehodnocujem, napr ja nechcem hlavne kvoli chorobam a do 4 rokov by som bola rada s nim, ale ked si zoberiem, ze ucitelky by sa mu tam venovali aktivitami viac ako ja doma, co ma niekedy mrzi,lebo ja okrem toho doma varim, periem, upratujem a milion inych veci. A viem to aj porovnat, ked som bola aupair s deckami som mala milion aktivit, lebo som tam nemusela ani upratovat ani varit ko teraz.Vela ludi si mysli, ze v klasickych skolkach s detmi nic nerobia, co nie je pravda, lebo maju ranne hry, ranne cvicenie, zamestanie, pobyt vonku a podobne a venuju sa detom, niektore aktivity sa dokonca aj priblizuju monte.Maju tam rezim, takisto ale aj v monte je urcita organizacia. Takze fakt neviem, ale nemyslim si, ze skolka je hlavne na socializaciu dietata, len do urcitej miery, som alergicka, ked niekto sa hned obrni, vsak potrebuje deti a socializaciu.Dieta zacina vnimat ostatne deti a hry s nimi az okolo 4teho roku, dovtedy sa radi hraju s dospelymi a sami

Odpovedať na tento komentár

Lenka z celého srdca vám prajem veľa pevných nervov,myslim že je to obdobie dieťata,ktorým si musí aj rodič aj dieťa prejst.ja mam ročnú dcérku a tiež vie mať hysaky v podobe nie plaču ale doslova revu vtedy som úplne zničená z nej že prečo ale začala som to riešiť tak že ju pomojkam vysvetlím aj keď neprestáva snažím sa byť v kľude aspoň ja.a takisto posledné týždne prezivam to že keď sa jej niečo nepáči udrie ma,vzdy sa tvarim že plačem a vysvetľujem že to nesmie robiť.od včera konečne začala chápať že krajšie je urobiť moja maminka a pohladiť ma ako udrieť i keď ešte sem tam vie vzdorovat i v takto nízkom veku.este raz prajem veľa pevnych nervov a úsmevu na tvári.

Odpovedať na tento komentár

Ahoooj, nebooj, urcite je to to najlepsie dietatko aj ty najlepsia maminka, len tipujem este nerozprava a preto sa vam tazko komunikuje. Skus si popozerat mozno nejake pribehy tu, myslim, ze ta zena, ktora zalozila kurzy nevychovy (co je podla mna vychova velmi pekneho sposobu) pochopila deticky. Vzdy maju dovod, preco sa hnevaju a maju ine emocie a mozno vaznejsi, ako ked sa hneva dospelak: https://www.nevychova.cz/blog/ Mna hned ten prvy blogovy prispevok - Moje babovecky su taky dolezite, uplne dostal.

Odpovedať na tento komentár

Ahoj Leni, asi Ti nepomůžu, jen věř, že v tom nejsi sama. Náš 2,5letý chlapeček taky nebyl plánovaný ani nějak vytoužený. Když se narodil o 2,5 měsíce dříve, s vážnými komplikacemi, taky jsem prožívala neskutečné poporodní deprese, které mám pocit se mi stále ještě občas projeví.? Když má problém, už skoro rok bouchá sebe do hlavičky, případně někoho jiného - mě, partnera, děti. Jsme z toho zoufalí, někdy je to lepší, někdy horší...., ale zpozorovali jsme, že když je doma rodinná pohoda, i malý je daleko klidnější a nebouchá se. Po jakékoli hádce či nepokoji doma se jeho bouchání znovu objeví...a pak se "tlučeme so hlavy" my, co jsme to zase způsobili...? "Chceš - nechceš, ano - ne" máme samozřejmě taky... Držím palce,ať je u vás dobře a ať to zvládáš!

Odpovedať na tento komentár

Ja neviem, či ti môj koment nejako pomôže, ale ja som bola tiež zúfala, ked som videla, že sa dcérka rozčuluje a hnevá, za každú cenu som sa ju snažila utíšiť, len nech nereve (a to ju rozčulilo ešte viac). A potom nám naša lektorka povedala(chodíme s malou od 3 mesiacov na taky kurz psychomotorického vývoja a vnímavého rodičovstva), že aj plač a hnev je plnohodnotná emócia, rovnako ako úsmev, radosť. Nervová sústava sa rozvíja a je to pre detičky veľký nápor, pretože nevedia, ako sa v danú chvíľu s tými emóciami vyrovnať. Netreba nasilu potláčať tieto emócie. Chvílu mi trvalo, kým som túto myšlienku spracovala a pochopila. Zmenila som postoj a všetko sa zmenilo k lepšiemu. Ked plače, hnevá sa, poviem jej, že chápem jej hnev, nech si kľudne poplače a ak bude mať chuť, môže prísť za mňou, že mám pre ňu silné objatie. Od vtedy sa jej plač zredukoval (samozrejme plače, ale ovela kratšie, hnevá sa menej), po pár sekundach prestane a pride za mnou a potom sa už len mojkame. Mám pocit, že toto je momentálne pre nás to najharmonickejšie obdobie od jej narodenia (má teraz 2 roky). Avšak samozrejme, je potrebné aj nastaviť určité hranice. Zatiaľ zaberá, ked si k nej čupnem, chytím ju za ruky a vážnym výrazom jej vysvetlím, že toto sa nemôže robiť (ak sáca iné deti, alebo sa na mňa alebo muža zaháňa rukou)

Odpovedať na tento komentár

Ja by som sa prihlasila na kurz efektivneho rodicovstva, mame za sebou styri hodiny zatial a velmi nam to s muzom pomohlo. Hoci boli nase deti vytuzene a planovane a myslela som si, ze ich vnimavo vychovavame, zistili sme, ze sme to nerobili spravne, cez vsetku nasu snahu. Hoci som mala kadeco nacitane, uplatnit v praxi som to nevedela, ako sa ukazalo, nie celkom spravne som to chapala? drzim palce.

Odpovedať na tento komentár

asi si to potlacila v sebe, ye nikdy ho neudriem, nikdr nezakricim, a teraz ti to zrkadli tzm ye vas bije

Odpovedať na tento komentár

co sa tyka kurzov tak skor by som odporucala podpornu skupinu srdcomn rodicom, je v dubravke v mackovi, ta je o tom, aby bol rodic pravdivy a nesiel podla naucenych nacitanych postupov, ak to tak neciti, ale podla seba

Odpovedať na tento komentár

Nas bol vytuzeny a ocakavany. Od narodenia velmi uplakany, stale noseny. Teraz nema este 2 roky a presne ako pises Len Ka. Na vsetko nie, nebude, nechce, nepojde. Bije, hadze, reve,vrieska. Ked chce nieco, poviem ok..na to zacne vrieskat ze nie. Vsetko si vydobija placom. Ano, je to debilne obdobie. A len kricim, konam razne,lebo nic ine nepomoze

Odpovedať na tento komentár

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia