Skúsenosť z pôrodu...

Ahojte maminky..chcela,by som sa svami podeliť o skúsenosť z môjho pôrodu. Nechcem ani jednu maminku vyplašiť,ale môj pôrod nebol vôbec,ľahký. A chcem zároveň aj radu ako by ste sa vy zachovali na mojom mieste. Je to už mesiac dozadu,keď sa mi začali spúšťať prvé kontrakcie. S tým bolestivým pocitom som aj odchádzala do nemocnice. Keďže som prvorodička,nevedela som dokedy mám čakať,tak radšej som išla. Keď som prišla,hneď ma hospitalizovali,ale bola som ešte málo otvorená. Tak mi pichli injekciu,vraj aby som si pospala a oddýchla trošku. Spala som,chvíľku,lebo ma to príšerne bolelo. O pol 3 ráno mi praskla voda,ale neodtiekla celá. Zazvonila som sestričkám,ktoré hneď prišli. Zobrali ma na ctg,ale vraj to je stále slabé a ani som neni dostatočné otvorená. Išla som naspäť na izbu,prežívala znova tie isté bolesti,prechádzala som,do sprchy som chodila,predýchavala som. Potom ma znova zobrali na ctg,bolesti ako hrom,ale stále to nebolo dostatočné. Len,mne sa moc rozbúšilo srdce,tal mi napojili kanilu a pichli mi injekciu,ktorá mi zahriala celé telo. Následne nato som sa dovracala a odišla naspäť na izbu. Ráno o 8 prišiel môj priateľ spolu s mojou maminou. Bola tam aj moja teta. Ledva som prešla po chodbe,kontrakcie boli viac a viac silnejšie. Plakala som na chodbe že už nevládzem. Teta ma odviedla na izbu a masírovala,ale už som ledva stála na nohách. Zastavila okoloidúcu,lekárku,ktorej povedala že aby ma pozreli,lebo,že bolesti sa stupňujú. Tak ma zobrali a pozreli. Vraj som otvorená na takých 7cm. Odviedli ma takzvanú vzdycháreň. Tam som už,ležala s tým,že nevydržím. Ani,neviem kedy zamnou prišiel,priateľ. Držal ma za ruku. A ja som sa v ukrutných bolestiach zvýjala. Prišli mi pichnúť injekciu a mala som čakať. Už som cítila neskutočné tlaky,plakala,kričala,že tu velikánsku bolesť nezvládnem. Bolo 9hodín ráno,keď som prišla na sálu. Za mňa postavili môjho priateľa. Pri každej kontrakcii som tlačila,ako som mohla,ale kedže som bola natoľko vyčerpaná od bolesti,nevedela som to tak ako oni chceli. Asi to bolo sestrička,ktorá mi tlačila na brucho aby mi pomohla,ale aj napriek tomu to nešlo. Keďže to už nešlo,a ja som im vravela že nevládzem,bol privolaný lekár,ktorý mi zatláčal na brucho. Cítila som ako ma lekárka,ktorá rodila nastrihla,síce mi kázali mať zatvorené oči,nemala som. S pomocou lekára,som po pár minutách,porodila. Bola som tak šťastná,narodila sa mi krásna vlasatá dcérka. Keď ma išli zašívať,ich pohľad nebol dobrý. Vedela som,že je niečo zle. Pomaly ma šili,ale následné bol privolaný chirurg,vedela som,že už je niečo zle. Môjho priateľa poslali,preč. Chirurg prišiel,pozrel,odišiel si pre šitie a prišiel. Následné tam,bolo veľa ľudí. Začali ma na novo šiť,ale stým,že mi zaviedli rúrku do zadku,ktorú mi prišili. Chirurg došil,povedal aby zavolali primára na došitie. Jasné,dvere sa zatvorili a ostala,tam tá lekárka a sestrička. A šili. Ešte sa príjemné zabávali. Už mi povedali,že došívajú,ale zrazu ešte museli vytiahnúť tampón,ktorý tam mali. Vraj mi robia ozdobné šitie. No,každý jeden steh som cítila,jaukala od bolesti. Vraj,mám vydržať. Vydržala som,bolelo ma to neskutočne. Po chvíli ma preložili na izbu. Chcelo sa mi cikať,postavila som sa išla som. Oddýchla som si,potom mi priniesli malú,že nech skúšam ju nakojiť. Kedže som mala hadičku v zadku,môj pohyb bol minimálny. Mala som silné antibiotika,aby som nedostala zápal ani infekciu,keďže som bola na komplet šitá vznútra aj z vonku. Na druhý deň mi doniesli malú,už mi ju tam nechali. Priveľké bolesti,za každým postavením,otočením,chytením malej. Keď plakala,plakala som sňou. Po 3 dňoch mi povedali,že nemôžem kojiť,kvôli silným antibiotikám. Moje mlieko bolo už rozbehnuté a mala už cuckala. Pýtam sa prečo mi to nepovedali hneď? Čo keby sa jej niečo stalo? V nedeľu od poobedia som vedela,že je niečo zle,hovorila som sestričkám,že mne odteká riedka stolica,cez pošvu. Vraj to sa mi môže,len zdať pritom som vedela,že to tak není. V pondelok ráno bola vizita,od rána som to vravela,zas to isté. Prišla za mnou sestrička,pozrela a že veď je všetko v poriadku. Prišiel chirurg odpojil,hadičku,pozrel vraj stolica,ide cez zadok. No ja som stále hovorila svoje. Prišla nakoniec doktorka (nie tá čo ma rodila) a pozrela ma. Zrazu ostala ako keby zaseknutá. Vraj mi to uniká aj cez pošvu. Vedela som,že mám pravdu! Potom prišiel,primár,ktorý povedal to isté a oznámil mi to čo som počuť nechcela. Je to zlé,ale musia zohnať niekde inde vyššie pracovisko,kde to dokážu spraviť. Môj svet sa v tej chvíli zrútil,pozrela som sa na svoju dcérku a nechcela som od nej odísť,nechcela som byť bez nej,nechcela som aby sa mi niečo stalo. Veď som sa tak na ňu tešila a bola som šťastná,že je tu snami. Volala som domov,s plačom oznámila som im čo sa deje. Okamžite prišli do nemocnice. Potom ma premiestnili na Nadštandartnú izbu,ktorá bola ďaleko od ostatných mamičiek.Odišli za chirurgom,ktorý im povedal,že som malá slabé tkanivo,ktoré sa pretrhlo. Tkanivo medzi pošvou a konečníkom som mala roztrhnuté. Zhánali,mi chirurga,ktorého našli a na piatok ma objednali k nemu. Ale,ten povedal,aby mi spravili vývod oni,ale keďže oni to v nemocnici nerobili,zohnali sme si sami iného chirurga. Dva dni somnou prespala mamina v nemocnici a dva dni somnou prespal tam môj priateľ. Bola som vyčerpaná,slabá,stále som plakala. Psychika bola u mňa úplne na dne.Infúzie stále tiekli,tri krát som mala zapajanú kanilu. Každú chvílu som bola vo sprche,ťažko sa mi ak cikalo. Dohodla som sa s doktormi,že mi zastavia mlieko,lebo dlhodobo nebudem môcť kojiť. Jedna služba o tom vedela,druhá nie. Najviac čo ma zarazilo,že sestričk nechtiac spadla tabletka a položila mi ju na stôl,vraj to mám si potom dať. Vo štvrtok som sa dohodla s lekármi z novorodenckého,že na základe môjho podpísaneho súhlasu,ráno po vizite prepustia moju dcéru spolu s mojou maminou,kedže môj priateľ mal ísť somnou na vyšetrenie. Ráno to ešte platilo,no večer prišiel primár z gynokológiena vraj to tak nefunguje. Ráno o 5:15 prišla moja mamina do nemocnice a išla sa hneď spýtať nato. Opýtala sa ich aj ako by sa oni cítili a čo by robili,keby sa to stalo ich dcéram. V nemocnici ostal priateľ s jeho maminou,aby mal byť kto s malou. V keď prišla sanitka ostala som obarená. Oni mi dali sediacu sanitku a ja som sa nevedela ani len zohnúť nie to si sadnúť. Bolo to utrpenie. V deň,keď som odchádzala som s plačom povedala,zakričala,že sa tu s nich zbláznil,že nemajú žiadny systém. Odpoveď sestričky,bola,že už šťastie,že jej končí služba a ide domov,nemusí to počúvať. Povedala som si dobre. Prišla som na vyšetrenie a tam mi doktor povedal. Treba zaviesť vývod a potom sa môžme tomu venovať. Uplakaná som odchádzala preč. Prišla som do nemocnice a zas som si musela nájsť riešenie. Chirurga,ktorý mi spraví vývod. Našla som si ho sama s pomocou dobrých ľudí okolo. Medzi tým ako som bola na vyšetrení,tak po 8 dňoch prišla doktorka,ktorá ma rodila za mojou rodinou. Vraj to zranenie mi spôsobila malá,keď išla von. Malá bola veľmi drobnunká a keď som si zistovala či to je možné,tak vraj je to veľmi silný tlak a keby ma ona tak poškodila,mala by minimálne zlomenú ruku. Zarazilo ma to,že pani lekárka (nikde a nikomu som nepovedala,že chcem niekoho udať) povedala,mojej rodine,vraj keby to chcem aj nejako udať,tak s tým nič nedosiahnem a ani nepochodím,lebo jej chyba to nebola. Ale,týmto sa mi,len priznala,že bola. Mnohý oborníci vravia,že muselo ísť o zlý nástrih. Ale,keďže pani lekárka,je mladá tak ju chápem. Ale,ja mám 22rokov a musím sa zmieriť s tým,že budem mať zavedený vývod,na istý čas,že ma čaká komplet oprava,znova šitie. Keďže mám dieru vo vnútri a vraj to je celé potrhané. Ako môže niekto byť tak bez citov a povedať,že nemocnica ma silných právnikov,že nič nevyhrám. Ako môže pani doktorka spávať s tým,že pokazila mladý život a niekto kto je viac skúsenejší a odbornejší to musí opraviť. Pýtam sa kde boli tí kompetentný,ktorý mali byť pri pôrode? Ako som sa mala cítiť ja prvé dni,keď priateľ sa stal mnou a musel sa starať o malú,musel ostať doma z roboty,lebo ja som mala neznesiteľné bolesti,trpela som. Musel pomaháť,mne obliekať ma,v sprche mi pomáhal,postaviť sa z postele,ľahnúť si. Po pár dňoch doma,som skončila na pohotovosti v inom meste. Nemohla som ísť na wc. Pomohli mi. Nemocnice na okolo poznali,čo sa stalo,ale nevedeli kto to je. Chcem,len povedať,neprajem to nikomu. O pár dni sa rozhodne o termíne prvej operácie,vývodu. A potom ma čaká zošitie a plastika. Musím sa na pár mesiacov s tým zmieriť a žiť s tým. Ďakujem,že som naozaj našla špecialistu a doktora,na ktorom je vidno,že svoju robotu robí preto,lebo ho to baví a chce svojím pacientom pomaháť,pretože tak pekne a zrozumiteľne mi všetko vysvetlil,čo ma čaká a neminie a jemu patrí veľké ďakujem. Ešte mi v nemocnici kde som rodila povedali vraj mám byť rada,že som neplatila za naštandartnú izbu. Ách,poviem vám som bola tak šťastná,že som odišla z tej nemocnice,ale zároveň aj smutná. Neviem,koľko krát budem odlúčená od svojej dcérky,ale jedno viem,že nikdy nebudem ľutovať tu bolesť,lebo je to moje všetko. Aj,keď možno už,nikdy nebudem mať ďaľšie dieťa ona mi zato stála. Chcem,len vedieť ako by sa pani doktorka zachovala,keby sa jej to stalo a ako by sa tvárila,keby sa k nej tak arogantne niekto správal. Viem,že si chybu neprizná,no neprajem jej nič zlé,len nech sa nachvíľku vcíti do mojej kože,že koľko bolesti bolo a koľko bolesti bude. Aj napriek tomu ju neodsudzujem,ale slovko PREPÁČTE som čakala a nie odpovede od nich,veď to sa stáva. Ako keby to bola bežná vec,alebo ja ako keby som bola pokusný králik. Bolí to,keď viem,že nemá odvahu sa pozrieť mi do očí a celé mi to vysvetliť. Ja budem mať doživotné následky nie ona. Nebyť svojích najbližších,asi to nezvládnem. Na prepúštacej správe pod jej menom svietilo,že sekundárny lekár. Mamičky,ktoré ste to dočítali do konca,čo by ste na mojom mieste robili? Nie nechcem aby ma niekto ľutoval,len chcem aby ste vedeli,že aj takéto veci sa dejú..len, je smutné sa vyhovárať a každý deň prísť a povedať za každým inú výhovorku..najskôr slabé tkanovio,potom vraj zápala a nakoniec,že malá to spravila..

Osobne,nedala by som sa zastrasit a podala by som staznost na tu nemocnicu a doktorku.Nech to presetria,i ked doktorke sa nic nestane( to je u nas normalne) ale ak by zistili pochybnosti,nemocnica by platila.No a aby dozor presetril spravne,dala by som to do medii..Tie su mometlane silne,uz len kvoli tomu filmu o porodoch.Len to netreba nechat tak,doktorka vas zastrasovala,aby ste to nechali tak a to nesmiete.Uz len kvoli tomu,aby s tym nepokracovali.Normalne tu napiste aj o ktoru nemocnicu sa jedna.Ako hovorim treba to riesit sudne.

Presne aj ked mamicka urcite na to momentalne nema sil nech to riesi s pomocou rodiny...toto sa nemoze stavat beztrestne....

Odpovedať na tento komentár

uff strasne to co len citat...smutne,desive a neludske...urcite sem napiste tu nemocnicu a dr ktora bola taka mudra nech sa mamicky dozvedia o tej ****taktiez nechapem to tlacenie na brucho a nastrih ked to je uz zakazane.Drzte sa a vela sil prajem

Ivi ja si toto.ani neviem predstaviť,dufam ze my budeme rodit normálne aspon nejak

dana55 no ja pevne verim ze to bude ok uz mam zasebou 2 spackane opky tak dufam ze porod uz bude ok inak presne tento problem mala aj moja svokra pri porode takze viem co tato kocka preziva je to hrozne 😞 sama mam zle skusenosti takze sa to citalo tazko

Odpovedať na tento komentár

Ahojte maminky ❤ ďakujem za vyjadrenú podporu,ktorú ste mi tu dali a dodali ste mi odvahu ❤ malinká mala pri narodení 2850g a 51cm..nie nerodila som v Partizánskom..ale v Bánovciach nad Bebravou..mňa sa nikto nepýtal či ma môžu nastrihnúť,jednoducho to spravili..taktiež mi vytkli,že som si nedala pichnúť epidurálku,že by ma nič nebolelo..chcela som ten svôj pôrod,prežiť bez epi..prežilo ho mnoho žien bez tej injekcie..len,som nepočítala s tým,že môj nástrih bude mať,až tak vážne následky..áno šitie ma bolelo asi viac ako samostatný pôrod,všetko som cítila..

Neslo mi to do hlavy lebo ja som rodila v pe a okrem primara tam maju vsetci prifesionalny pristup.je to hrozne co sa vam stalo prajem skore zotavenie ❤❤

Odpovedať na tento komentár

Tak toto bolo silne citala som do konca zo slzami v ociach velky obdiv a prajem vam aj malinkej zdravie a hlavne skore zotavenie

Ja som porodila 3900 a 53cm ale maly mal len klucnu kost zlomenu,prasknutu inak v pohode a sitie.na.3.stichy

Odpovedať na tento komentár

Skoro zotavenie 😟 nech ste už pri maličkej

Odpovedať na tento komentár

Pre boha ziveho ja som mala tazky porod kliestovy ale to je s porovnanim s vami je to nic...ja by som to riesila cez media aj cez sud..ste mlada a po takejto skusenosti sa necudujme ze by ste uz nechcely mat dieta...drzim palce

Odpovedať na tento komentár

Toto som musela rozdychat, ked som docitala. Urcite to rieste minimalne cez Urad pre dohlad nad zdravot. starostlivostou a media urcite tiez, toto je neakceptovatelne

Odpovedať na tento komentár

Nerozumiem ako to takto mohli dokaslat? To je uz uplne chore. Ako moze male dieta tak dotrhat? Neexist rodila som vyse 4 kilove dieta bez epi a sili ma ale nieco taketo si neviem predstavit. Ako takyto neodbornici mozu pracovat na miestach kde sa rodi nieco krehke kde je to v podstate o zivot. Skore zotavenie vela sily.drzim palce. Ste velmi silna zena 👍

Odpovedať na tento komentár

Urcite dat presetrit uradu pre dohlad nad zdr. starostlivostou...nas tiez dojebali a primar na tom oddeleni uz nie je...a vasa bola malinka takze to ona urcite nemohla sposobit...nasa mala 3630 g a 55 cm sice mi potrhala aj rsval na zadku ale nesposobila to co vam " sposobila " vasa mala...urcite toto nenechat len tak. BOJUJTE KAZDA JEDNA VED IDE O VAS ZIVOT A ZIVOT VASHO DIETATA

Odpovedať na tento komentár

Och som ja rada ze uz mam po Tom... toto citat pred pôrodom tak neviem neviem... 😕

Odpovedať na tento komentár

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana osobných údajov a cookies