Ahojte, Prvý diel a den z blízkeho východu? moje všetky...

https://www.facebook.com/BackpackerTomas//BackpackerTomas/posts/600103290163619(69časť) Prichádzam na letisko Luton v Londýne. Hneď po príchode svieti na tabuly meškanie môjho letu 2 hodiny do Budapei. Do Maďarska prichádzam o 1 ráno. Rozkladám si spacák na lavičke a do 6 rána budem spať. Zvoní budík, čas ísť. Let trvá 4 hodiny na letisko Ben Gurion v Tel Aviv. Po vystúpení z lietadla mám foťák na krku. Dobrý deň pane, čo ste sem prišli robiť? Máte tu priateľov? Ste sám? Ako dlho tu budete? Aké miesta navvite? Kde spíte? Pýta sa ma chlap v obleku zhruba polhodinu. Nechápem otázkam, ale odpovedám. Pri odpovedi spím von, je viac v šoku zo mňa ako ja z neho. Dobre, vitajte v Izraeli. Pri priehradke dávam pas. Pani mi dáva rôzne kartičky do pasu, pečiatku na papierik. Za priehradkou opäť pán, opäť tie isté otázky. Strata 20 minút. Vymieňam si peniaze, 4 Šekely-1 eur. Otvárajú sa mi dvere letiska, facka na tvár. 37 stupňov a dusno. Do centra hlavného mesta je to 10 km, čo mi nerobí problém a skúšam ísť pešo. Neprechádzam ani 500m a som znova na letisku. Chodník ani vedľajšia cesta neexistuje. Len oplotená diaľnica. Jediná možnosť vlak. 13,5 Šekela do centra. Konečne v skutočnom svete. Všímam si všetko. Krásne ženy už do školy nosia vojenské uniformy. Niektoré majú aj zbraň, takisto muži. Cítim sa tu bezpečno. Nikto si ma nevšíma, presne ako doma. Nájsť reštauráciu, obchod s potravinami sa mi dlhú dobu nedarí. Dobrý deň, túto minerálku si prosím, vravím predavačovi. Cena chýba. Rozpráva mi cenu v ich jazyku, ja mu vravím, anglicky prosím. 10 šekelov pýta. Takže liter a pol vody 2,50 eur. Nachádzam aj normálny obchod s potravinami. Chleba od 1,40 eura, konzerva tuniaka 1,30 eura. Očividne sa rozpočet nepodarí dodržať, keďže je tu draho. Mesto čisté len v novších častiach, v starších aj polorozpadnuté budovy. Najluxusnejšia časť je na pláži. Množstvo hotelov, sprchy a záchody zadarmo, denné aj nočné bary, zadarmo pitná voda. Je tu spravená aj promenáda po okraji pláže, množstvo športovcov tu beží, idú na kolieskových korčuliach, bicykloch. Starobylá časť Tel Avivu je prístavné mesto. Všetky budovy z kameňa. Začína mi zapadať slnko, musím nájsť miesto na spanie. Úplnou náhodou sa ocitám v parku, kde si rozkladám spacák a ležím na pokosenej mäkkej tráve vedľa stromov, ktoré rastú všetky na jednu stranu. Ľudia si ma nevšímajú. Po chvíli otváram oči. Na najbližšej lavičke sa ocitol chlapík s obrovským bicyklom, kde má pripevnených pár malých batohov. Očividne cestovateľ. Sledujem ho čo robí. Otvára jeden batoh, vyťahuje z neho malú plynovú bombu a začína var nakrájanú zeleninu. Ahoj, a ty si odkiaľ? Pýta sa ma. Má okolo 35 rokov, krátke hnedé vlasy a sympaťák. Vraví mi, že žil v Amerike, prešiel niekoľko krajín na bicykli a aj tento si sám spravil. Si hladný? Pýta sa ma. Odpovedám, že trochu a na svoj tanier mi dáva polovicu svojho jedla. Niesom vegetarián, takže posúdiť, či je to dobré neviem. No, za chvíľu 9 hodín večer, tak ako ty aj ja budem spať túto noc von, ale v inom parku. Škoda že nemáš bicykel. Odtiaľto to sú 2 hodiny pešo, vraví. Lúči sa somnou a odchádza. Budík nastavený na 5 ráno a idem spať. O pol 3 ráno sa budím na nepríjemnú bolesť. Chytám si hlavu a skúmam príčiny. Nie hlava, ale pera. Dačo ma po***palo do pravej strany dolnej pery, ktorú mám napuchnutú ako vajce. Rozprávať sa mi nedá, vyriešiť tento problém nadránom nemám ako a skúšam zaspať opäť.

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia