Bambuľka, tak to vidím ja...

Bambuľka, tak to vidím ja. Kapitola 6. Ako sme Bandyho učili aportovať Prišiel čas a Bandyho sme začali učiť aportovať. Pán povedal, že najprv v ňom treba vyvolať záujem o aport, aby ho zbožňoval. Tak sme mu hodili niečo, čo mal rád, loptičku alebo klbko starých podko¬lienok, alebo aj starú pánovu papuču. Najprv som aj ja mohla utekať po aport, ale keď už Bandy vedel, o čo ide, pán ma priviazal, aby som nerušila a nebrala aport Bandy¬mu. Lakomci, vrčala som hneď. Nakoniec som pochopila. Ak sa má Bandy naučiť dobre aportovať, musí mať na to pokoj, aby im to s pá¬nom klapalo. Na cvičenie sa treba sústrediť. Pán vždy vravel, že s výcvikom aportovania je dôležité v naj¬lepšom prestať. Vraj keď psovi znechutíme aport, nebude dobre aportovať. Keď už Bandy šalel od radosti z aportu, pán skryl aport, povedal dosť, pochválil ho a išli sme preč. Samozrejme, že sa to Bandymu nepáčilo, ale nabudúce, keď zbadal aport, bol zasa v sied¬mom nebi. Časom Bandy zbieral konáre a nosil ich pánovi, ale ten sa tváril, že ich nevidí, lebo keby mu ich hádzal naspäť, nebolo by aportom konca kraja.Vraj veľa psov nerado aportuje, a to možno preto, že im to niekto znechutil alebo nemajú záujem. Služobný, poľovnícky či záchranársky pes by však mal vedieť aportovať, pri spoločenských psoch sa to nevyžaduje. Ja som asi spoločenská, ale aport mám veľmi rada, lebo keď nám pán na lúke hádže loptičku, behám za ňou ako divá. Keď si Bandy vedel pri privolaní sadnúť pred pána, ten sa rozho¬dol, že bude chcieť, aby mu priniesol aport, sadol si a držal ho v pa¬puli. Bandy si aport rád pohadzoval v papuli a to pán nechcel. Musel na neho opatrne, aby mu aportovanie neznechutil. Chválil ho a snažil sa s ním zľahka o aport ťahať, pričom mu opakoval drž aportík, drž. Bandy pochopil, že keď papuľku otvorí, aport stratí. Preto držal a nepustil. Keď pán povedal pusť a opatrne vybral aport z Bandyho papuľky, dal mu maškrtu. Neskôr mu hodil za odmenu ako aport lop¬tičku. Loptičku má Bandy najradšej. Naučil sa, že má dobehnúť po aport, doniesť ho, sadnúť si a pustiť, až keď mu pán povie. Ako som už vravela, pán s aportovaním v naj¬lepšom vždy prestal. Snažil sa ho naučiť aportovať rôzne predmety, ale najčastejšie dre¬venú činku, aká sa používa na pretekoch služobných psov. Tie mal Bandy dve, menšiu a väčšiu. Na menšiu mu pán priväzoval kožu zo slaninky a, poviem vám, tú Bandy rád nosil. Bola mu pochuti, veď kto by nemal rád slaninku? Druhú, väčšiu, ovinul špagátom, aby nebola tvrdá, a na bokoch mala dva špagáty, čo pán držal, a s Bandym sa o ňu preťahovali. To vraj preto, aby ju Bandy nepustil a neprehryzol. Pán povedal, že keď bude mať Bandy päť mesiacov, pôjdeme už všetci na cvičisko, aby sa niečomu naučil.

To je čistý disciplínovaný aj láskavý opis výcviku Bandyho s autorom knihy.

Odpovedať na tento komentár

Pripomenulo mi to nevýcvik nášho Areska,dvojmesačný staffbul. Začal sám odseba nosiť takú bakulu v malej puse,že som predýchavala.

Odpovedať na tento komentár

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana osobných údajov a cookies