Bar v Rakúsku v meste Pernitz Bar sa nachádza v malom rakúskom...

Bar v Rakúsku v meste Pernitz

Bar sa nachádza v malom rakúskom mestečku Pernitz, 130km za hranicami Slovenska. Niektorí ľudia sa tam chodia baviť, tancovať, niečo dobré popiť, no my, tím SGH, sme tam prišli vyšetrovať. Ako sme sa dozvedeli práve o tomto bare, v ktorom údajne blúdia neznáme entity, stratené duše ľudí, ktoré nevedia nájsť svoj pokoj. Jedného dňa nám napísalo dievča menom Barbora, ktorá nás našla na našom funpage na facebooku a kontaktovala nás prostredníctvom SGH mailu. Náš teamleader Matej na tento mail okamžite reagoval. Slečna Barbora nám napísala čo sa všetko v tom bare deje. Údajne tam čašníčky počujú smiať sa a plakať malé dieťa, štrngotať poháre, kroky po schodoch, vŕzganie schodov akoby po nich niekto kráčal smerom hore, kde majú čašníčky také menšie izby, kde prespávajú. Podľa ľudí, ktorí bar poznajú, a ktorých sa dokonca tá neznáma entita aj cez deň dotkla, vravia, že údajne v tom bare predtým bývala istá rodina s malým dieťaťom. Existujú dve verzie príbehu. Prvá vraví o psychicky narušenej matke, ktorá strčila svoje dieťa do mraziaku lebo neustále plakalo, druhá verzia vraví, že matka strčila dieťa do mraziaku lebo mu chcela zraziť teplotu. Tak či onak úbohé dieťa zomrelo. Keď sme sa s majiteľom o týchto paranormálych javoch rozprávali, povedal nám, že 80% ľudí čo tam chodí, má zvláštny zážitok. On sám hovoril príbehy, ktoré nám brali dych. On keď si v bare zabudne napríklad telefón rôzne papiere (čokoľvek), tak sa už do toho baru v noci nevráti. Lebo veľmi dobre vie čo ho tam čaká. Je to naozaj také strašidelné miesto? Straší tam malé dieťa, ktoré údajne na tom mieste zamrzlo? Tím SGH zaujíma odpoveď, preto sme sa rozhodli toto miesto navviť, nie preto, aby sme toho ducha vyhnali, ale aby sme potvrdili, že naozaj tam straší. A tak sa členovia SGH- Matej, Saška, Baška, Dado a Martin stretli. Nešli sme sami, išiel s nami aj filmový štáb a študent Rado, ktorý o nás písal diplomovú prácu do školy. Pomohlo nám to keďže nás natáčal štáb a nie len my sami. Cesta do mestečka Pernitz bola dlhá, natáčali sme reportáž aj cestou do Rakúska v aute. Atmosféra bola úžasná, po vyše dvoch hodinách sme dorazili do mesta Pernitz. Bar na prvý pohľad nevyzeral nejako neobvykle. No ihneď po vstupe nám prešiel mráz po chrbte. Privítala nás spomínaná Barbora, ktorá náš tím SGH kontaktovala. Predstavila nás majiteľovi, všetci sme si posadali a prediskutovali sme ako budeme pokračovať ďalej. Chvíľu sme čakali, vzhľadom nato, že bar bol ešte plný ľudí. Pomaly sa bar vyprázdňoval a my sme si chystali prístroje, kamery, spravili sme si aj reportáž priamo s majiteľom baru, ktorý nám porozprával o svojich zážitkoch z tohto miesta. Bolo pol druhej v noci a my sme mohli začať vyšetrovať. Svetlá sme zhasli a začali. Musím priznať, že vyšetrovanie nebolo jednoduché vzhľadom nato, že otázky sme museli klásť v nemčine. Na začiatok sme začali natáčať a vyšetrovať v hornej miestnosti v izbách čašníčok. Zotrvali sme tam necelých 5 minút a už sme započuli nesmiernu ranu zdola, počuli sme ako keby niekto na zem vysypal plný kartón pohárov. Všetci sme to počuli a tak sme utekali dole či to počul aj majiteľ a čašníčka, ktorí sedeli pri bare. Povedali nám, že nič nepočuli. Takže sme nevedeli vysvetliť čo to mohlo byť, keďže tento zvuk ani kamera nezachytila. Počuli sme to len voľným uchom. Pokračovali sme ďalej. Rozdelili sme sa na dve skupinky, aby nás v jednej miestnosti nebolo veľa. Zapli sme diktafón a začali sme sa pýtať, zo začiatku sme nič zvláštne nenahrali, nie vždy sa zadarí, ale to bol iba začiatok. Po chvíli sme opäť započuli, ako keby niekto išiel hore schodmi, no nikto nešiel ani hore ani dole. Matej, Saška a kameraman ostali v hornej časti kde nahrávali na EVP. Podarilo sa im nahrať dieťa, ktoré im odpovedalo na otázku: Matej:,, Hallo, ist da jemand?,, (Halo, je tu niekto?), a odpoveď:,,ja,, (áno). Takže s nami predsa len niekto komunikoval. Ďalej sa im podarilo nahrať dve hlasité buchnutia. My ostatní sme zatiaľ natáčali dole, pri toaletách kde sa nachádzal aj vchod do pivnice. Ako sme prišli do tejto miestnosti, tak pozeráme a svetlo v pivnici sa rozsvietilo, a to nebolo ani na senzor pohybu. Tak sme tam zhasli, a pokračovali v nahrávaní EVP (diktafón). Zrazu sa člena Dada niekto dotkol, ako keby ho niečo pohladkalo, a podarilo sa nám dokonca zachytiť na diktafón zvuk, ako ho niekto hladkal po ruke, jasný zreteľný šuchot. Po chvíli opäť ďalšia aktivita, hneď nato, ako neznáma entita pohladkala člena SGH Dada po ruke, sme započuli zvláštny zvuk, ktorý sa nám tiež podaril zachytiť. Pozreli sme sa na toalety, a z neznámych príčin bol padnutý toaletný papier, ktorý bol dokonca zrolovaný. Asi 5min neskôr, sme opäť videli ako sa v pivnici svieti. Niekto sa očividne s nami pohrával. Nás to z jednej strany potešilo, pretože sme vedeli, že tam nie sme sami. Ja osobne som tiež mala vlastný úžasný zážitok. Nahrávali sme na EVP hore v miestnosti, kde čašníčky spávajú. Sadla som si na stoličku, počúvala EVP nahrávku, a zrazu som skoro spadla zo stoličky. Nikto za mnou nestál, zrazu ma nejaká neznáma entita strčila do chrbta takou silou, že ma až skoro zhodilo zo stoličky, cítila som dva chladné prsty, hneď som sa postavila celá som sa začala triasť, asi 30minút som to nevedela predýchať, stále som mala zimomriavky a zvláštny pocit, ako keby ma tam tá duša nechcela, naozaj neviem vysvetliť ani vyvrátiť tento zážitok. Mňa Bašky, Dada a Sašky sa tam niečo dotklo. Bolo to úžasné ale zároveň zaujímavé. A to nebolo všetko. Nechali sme hore na poschodí kameru s nočným videním. Kameru nastavoval Martin - Harmy, videli sme ako išli všetci dolu, a zrazu sme zbadali niečo neuvereľné. Ako odchádzal posledný človek zhora (čo bolo na kamere vidieť), tak sa kamera z ničoho nič sama posunula asi o 2cm doľava. Chvíľku nato sa kamera začala sama hýbať do boku. Stalo sa to asi dvakrát. Ako keby sa ju dačo pokúšalo posunúť. No v konečnom dôsledku tak aj bolo. Poviem Vám, neskutočné zážitky sme mali v tom bare, vzhľadom nato, koľko nás tam bolo to tam bolo veľmi aktívne. Ako sme nechali nahrávať záznam hore, zatiaľ sme natáčali a nahrávali v dolnej časti miestnosti. Teamleader Matej, člen Harmy a kameraman išli nahrávať do pivnice, kde ako som už spomínala sa z ničoho nič zasvietilo svetlo. Samozrejme tam aj niečo zachytili. Ako bolo vidieť na kamerových záznamoch. Jasne je vidieť ako okolo jeho tela prejde orb. Ako keby si ho premeriaval. Kdekoľvek sme nahrávali tam sa niečo dialo. Keďže tam bol s nami prítomní aj majiteľ a čašníčka, ktorí zažívali tieto veci skoro denne, sme im hneď danú nahrávku ukázali a dali vypočuť aby videli a počuli. To čo videli len ich presvedčilo o tom, že naozaj sa tam dačo nachádza. Príbeh, ktorý nesie tento dom je živý. Je to smutné ak nesie takýto osud. Príbeh malého nevinného dieťaťa. Na záver môžem len povedať, že naše zážitky boli neskutočné. To, čo som napísala nebolo všetko. Nie všetky zážitky sme nahrali na kameru alebo na diktafón. Mohli sme spraviť len jediné. Oznámiť majiteľovi baru, že áno, pravdepodobne ducha tam určite máte. Nie je vždy jednoduché zistiť presnú príčinu, prečo sa tam daná entita nachádza. Ale jedno vieme určite, stratené duše tam určite ešte blúdia.

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia