Bunker BS 8 Miesto plné strachu, hrôzy a záhad...

Bunker BS 8

Miesto plné strachu, hrôzy a záhad. Jediný ucelený obranný úsek, ktorý sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bratislavský srub,,BS 8 hřbitov,, je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach hranice na obranu proti Nemecku. Po roku 1945 boli bunkre prezbrojené a slúžili pohraničníkom až do roku 1989. Po páde Železnej opony sa armáda prestala o bunkre starať a tie sa stali terčom zberateľov vojenskej histórie a železného šrotu. Dvadsať rokov bunkre chátrali a nikto o ne nejavil záujem. A to aj napriek tomu, že stále boli majetkom štátu a formálne boli v správe československej a neskôr slovenskej armády. S myšlienkou zachrániť vojenské bunkre, ktoré tvorili v Petržalke dômyselný obranný systém bunkrov a malých betónových pevností pozdĺž hranice s Rakúskom, prišiel v roku 2009 bratislavský fotoreportér Miroslav Košírer. Najskôr inicioval obnovu zabudnutého vojenského cintorína padlým v 1.svetovej vojne, po jeho rekonštrukcii prišiel s nápadom zachrániť a opraviť chátrajúce bunkre, kde našli útočisko narkomani a bezdomovci. Pre verejnosť začal cintorín znovu existovať 4.mája 2009. Do roku 1990 sa cintorín nachádzal v prísne chránenej hraničnej oblasti s Rakúskom. Po dlhých rokoch sa dočkalo 331 padlých vojakov svojho dôstojného miesta pre svoj posledný odpočinok. Z toho 122 československých, 53 maďarských, 51 juhoslovanských, 43 rumunských, 16 rakúskych, 11 talianskych, 11 poľských, 3 nemeckí a ostatní neznámi. Slovak ghost hunters(SGH) je tím ľudí, ktorí pátrajú po paranormálnych javoch, snažia sa získať nahrávky tajných bytostí, používajú špeciálne prístroje, kamery, diktafóny, spirit box a iné prístroje. Ukazujú nám realitu v nepoznaní. To sme my, tím SGH, ktorý sa rozhodol tento bunker navviť za týmto účelom a nahrať alebo digitálne zaznamenať neznámu entitu. Tím SGH tvorí hlavného zakladateľa a zároveň teamleadera menom Matej Cích, ďalej členov: Alexandra Gajdošíková, Dávid Csóka, Barbora Vachálková, Martina Hoďánková a Martin Harmat,pomocný člen Marek Kocák a Zdenko Cích, ktorý je zodpovedný za IT oblasť. Rozhodli sme sa tento bunker navviť a ukázať ľuďom, že predsa len medzi nebom a zemou existujú stratené duše. Nechceme duchov rušiť v ich pokoji, nechceme ich provokovať, chceme dôkazy, ktoré Vás presvedčia o,,existencii,, paranormálnych javov. Rozhodli sme sa kontaktovať hlavného bojovníka za záchranu bunkra BS 8, pána Miroslava Košírera, ktorý sa s nami ochotne stretol, porozprával nám o bunkri, ktorý má veľmi bohatú históriu, spravili sme si menšiu exkurziu po bunkri, aby sme sa sním zoznámili. Dňa 01.05.2015 sme si naplánovali našu vyšetrovaciu akciu. Tím SGH sa stretol pri bunkri. Už len pri pocite, keď prechádzate cez cintorín alebo vchádzate do bunkra, kde stovky ba tisíce ľudí zomrelo, Vám prejde mráz po chrbte. Pomaly sa stmieva a my sme pripravení začať vyšetrovanie. Rozložíme si kamery, zapneme diktafóny, zhasneme svetlá a môžeme ísť do toho. Celý tím sa zoskupil a rozdelil na dve menšie skupinky. Najskôr sme celý tím zostali v jednej miestnosti, kde hneď ako sme si sadli sme zacítili stuchnutý zápach, Marekovi ostal tento zápach aj na ruke, no nebolo to ani z diek, ktoré sa nachádzali na posteli. Snažili sme sa tento jav vyvrátiť no beznádejne, niekto nám pachom dal pocítiť že sa tam naozaj nachádza. Zhasli sme svetlá posadili sme sa a nahrávali na diktafón, kamery a pomocou spirit boxu sme sa snažili s neznámou entitou spojiť. Jediné čo sme všetci voľným uchom počuli boli nevysvetliteľné ženské šepoty ako keby sa niekto v zadnej miestnosti rozprával, čo nedávalo zmysel, pretože jediné ženy, ktoré sme tam boli som bola ja Baška a Maťka, v bunkri sa iné ženy nenachádzali, ba dokonca tam žiadne nezomreli. Všetci sme to počuli, no pokračovali sme v nahrávaní. Nič sa nedialo ďalej, a tak sme sa rozhodli rozdeliť, časť tímu SGH išla na cintorín, časť ostala v bunkri alebo v jeho blízkom okolí. Matej, Maťka a Baška sme išli na cintorín, kde hneď ako sme vošli Maťka zbadala po ľavej ruke bledé nohy, ktoré hneď zmizli. Pokračovali sme na koniec cintorína BS8, kde sa nachádzali masové hroby. Stále sme počuli šuchot kamienkov, aj napriek tomu, že nefúkalo a nikto tam nebol. Nahrávali sme na diktafón, točili na kamery, a tiež sme aj fotografovali fotoaparátom, ktorý ma špeciálnu full spectrum funkciu. Podarilo sa nám v tej chvíli odfotiť približne 3 orby. Predsa len sme tam neboli sami. Pýtali sme sa neznámych entít, či tu je niekto s nami, koľko ich tu je, no žiadna odpoveď. Tak sme sa rozhodli s Matejom tam ostať sami. Ako sme nahrávali pri jednom hrobe zosnulého, nahrali sme smiech ducha, ako keby sa nám vysmieval, toto isté sme nahrali aj v bunkri. Po chvíli prišiel za nami Dávid, s ktorým sme pokračovali v nahrávaní. Po otázkach:,,Ako sa voláš,, sme dostali jasnú zreteľnú odpoveď,,Brit,,. Pýtali sme sa ďalej pomocou Spirit boxu. Opýtali sme sa:,,Koľko Vás tu je?,, Hneď nato jasná odpoveď,,tri,,. Takže sme tam predsa len neboli sami. Vo chvíli sme mali zimomriavky po celom tele, ja som sa obzrela a asi v strede cintorína za stromom som videla niekoho, ako keby sa na mňa pozeral, veľká zreteľná biela silueta človeka (ducha), dva krát sa na mňa pozrel, a ako sme sa k tomu miestu blížili, tak Dávid uvidel presne to isté čo ja. Diktafónom sme sa snažili s neznámym spojiť. Márne sme dúfali, že sa nám ozve. No nakoniec sa Dávid opýtal:,, Ak si tu s nami, daj nám nejaké znamenie, aby sme o tebe vedeli, dotkni sa nás,, a hneď nato sme počuli ako nám duch odpovedal,,ako“. Z tohto vyplýva, že tam stratená duša bola s nami, no nevedela sa s nami spojiť, preto sa opýtala,,ako,,. Ako sme ďalej skúšali na cintoríne nahrávať, ďalší členovia Maťka, Marek a Martin nahrávali v bunkri. Jednému členovi sa podarilo znovu v bunkri nahrať ženské rozprávanie, a hneď nato, kroky, ktoré smerovali od člena preč, boli to zreteľné 3 kroky, ktoré sa nám podarilo zachytiť na diktafón. Čas sa nám blížil k jednej hodine ráno, čakali sme väčšiu aktivitu, no márne. Neznáme entity sa nám nechceli prejavovať, možno sme prišli v nevhodný čas, ale sme radi, že aspoň niečo sa nám podarilo nahrať. Bunker je miesto s bohatou históriu a krásnym cintorínom a z nášho vyšetrovania je nám jasné, že predsa len sa stratené duše, či už v bunkri alebo na cintoríne, nachádzajú.

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia