Ďakujem za prijatie...

Ďakujem za prijatie.. A zároveň mám pre vás príbeh, čo sa mi stal 9r dozadu.. Mala som 18, bola som čerstvo prepustená po pol roku z nemocnice, blížil sa koniec šk. roku a moja škola ma nechcela pustiť do maturitného ročníka lebo som ležala v nemocnici od decembra do júna. A lekár taktiež odporučil opakovanie ročníka, skrz môj zdravotný stav. Ale môj otec, vtedy úspešný podnikateľ, ktorý štedro podporoval všetky svoje milenky a ich deti na mňa vykrikoval, že on darmožráča živiť nebude.. Tak som si vzala pár kusov oblečenia, peniaze na bus, ktorý vyšiel vtedy na 89sk a 200kč a odišla som do Česka. Chvíľu som prespávala u kamarátov a hľadala som brigády. Mamin brat mi požičal pár korún na byt a tak sme sa s kamarátom zložili a prenajali sme si 2+1. Konkrétne v Ostrave Porube oproti domu sestier. Sú tam krásne nízke historické bytovky. Všetko bolo super, tešili sme sa, že sa nám podarilo zohnať strechu nad hlavou no nie na dlho. Ja som mala psíka - argentínsku dogu, bola ešte malé šteňa, ktoré som dostala. Jedného dňa sme sa s kamošom dohodli, že ideme nakúpiť do Tesca, ktoré bolo tak pol hodiny peši. Tak som pozatvárala všetky dvere, okná aj balkóny a psa som nechala zavretého v chodbe, zamkla som a šli sme. Lenže keď sme sa vrátili z nákupu a odomkla som dvere psa nikde nebolo, dvere do kuchyne otvorené, do obývačky taktiež, celý byt rozsvietený okrem spálne a pes sedel schovaný na druhom konci chodby v kaluži moču, chvost medzi nohami a ako keby bol z kameňa. Nešlo s ňou pohnúť. Nechcela ísť nikam, nereagovala na dobroty, proste nič. A počula som kamoša, že mi dačo hovorí, tak som išla za ním do kuchyne a na zemi boli rozbité taniere a hrnčeky, ktoré som dala predtým do dresu, čo ma prekvapilo, no keď som dorazila do obývačky zostala som v šoku. Knihy zničené, roztrhané, rozhádzané, papiere, CDčka, noviny, všetko po celej izbe a zničené, no ani na jednej veci sme nenašli psí odtlačok zubov.. Mysleli sme, že nás niekto vykradol, lenže to by si vzal TV, PC a iné drahé veci, ktoré tam mal majiteľ bytu ale aj my. No toto bol len začiatok. Ďalšie dni sa začalo sem tam zapínať a vypínať svetlo samo, padať obrazy a ozývali sa v byte rôzne zvuky. Dokonca aj kamoši k nám prestali chodiť lebo sa báli, toho čo videli. No všetko sa len stupňovalo.. Začali sme cítiť rôzne nepríjemné pachy po byte a ja som sa budila každé ráno s malými reznými ranami po dlaniach a rukách. Neboli dlhšie ako 2cm, lenže jedného krásneho dňa, keď bol kamoš na nočnej ma ráno zobudil či som ok.. Tak vravím hej, a on prekvapene hľadel na moju ruku, na ktorej som mala dlhú reznú ranu skoro 30cm.. Tak sme sa obaja z bytu radšej veľmi rýchlo odsťahovali.. Jemu sa našťastie nikdy nič v tom byte nestalo a už sa mu nedejú divné veci, no bohužiaľ mňa to stále prenasleduje. Už nemám síce rezné rany ale furt a za mnou niečo ťahá a vôbec neviem čo s tým mám robiť a ako sa toho zbaviť.. ? často počujem kroky, ktoré idú ku mne a keď prídu tak cítim studený vánok...

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia