Diskusie, porady, názory...

Mária maria244,nenájdem tvoj státus,chcem ale ešte toto pridať,včera som to už nezvládlaPre férovú diskusiu o adopcii detí homosexuálnymi pármi si teda treba uvedomiť niekoľko faktov: Čakateľov na adopciu detí sú tisíce a detí málo, predstava o stovkách detí zúfalo čakajúcich v detských domovoch na homosexuálov, ktorým extrémisti nedovolia prísť si po ne, je úplne zavádzajúca. Ak by Slovensko umožnili párom rovnakého pohlavia (najprv by podľa zákona museli byť manželmi) adopciu, po rozhodnutí súdu by nad takto adoptovanými deťmi štát stratil kontrolu. Nemohol by sa presvedčiť, ako sa dieťa v takomto nezvyčajnom a neoverenom type spolužitia rozvíja, pretože pred zákonom by to bola rovnaká rodina ako každá iná. Navyše by zrejme páry rovnakého pohlavia žiadali, aby sa ich žiadosti vybavovali podľa princípov rodovej rovnosti. To znamená, že ak by bola na úrade čo len jedna taká žiadosť, museli by ju vybavili prednostne, lebo ako by to bolo, že vybavili desať heterožiadateľov a až potom jedných homožiadateľov? To by bola hrubá diskriminácia! Páry rovnakého pohlavia majú už dnes k dispozícii možnosť ujať sa dieťaťa v pestúnskej starostlivosti, ktorá je akoby prechodným štádiom k adopcii. Úrady však pri nej majú stále pravidelný dohľad nad vývojom dieťaťa a v prípade pochybností o dobrej starostlivosti môžu na pestúna vyvíjať tlak, prípadne mu dieťa odobrať. Prečo tam deti sú Možnosti teda sú, napriek tomu neviem o tom, že by homosexuáli zavalili sociálne úrady svojimi žiadosťami o pestúnsku starostlivosť. Táto debata je teda úplne zbytočná, nezmyselná a zavádzajúca. Úbohé deti v detskom domove, ktoré nikto nechce, iba homosexuáli by ich zachránili, skrátka neexistujú. Nalejme si čistého vína. Tie deti, ktoré v domove sú, sú tam preto, že sú zväčša deťmi narkomanov, prostitútok, alkoholikov, často sú postihnuté, ťažko choré. Alebo ich možno len štát za také označuje, pretože úradníkom vyhovuje, že na ne môžu čerpať štátne dotácie. A mnohé sú tam žiaľ preto, že majú jednoducho príliš tmavú pokožku a nikto ich nechce. Nie preto, že by si ich nemohli adoptovať homosexuáli. Na záver pár tvrdých faktov zo štatistík UPSVARu: V roku 2013 bolo do detských domovov umiestnených 1188 detí, čo je najmenej od roku 2005. V tom istom roku si náhradní rodičia osvojili 173 detí, čo je zatiaľ najmenej v tomto storočí. Priemerná dĺžka pobytu dieťaťa v detskom domove bola v roku 2013 štyri roky a 209 dní, čo je najdlhšie obdobie od roku 2005. V období od roku 2000 do 2013 bolo do detských domovov umiestnených 16591 detí, v rovnakom období bolo 3535 detí osvojených, čo je len 21,3%. To znamená, že ročne priemerne takmer štyri pätiny detí nenájde novú rodinu. Je to 13-tisíc detí od roku 2000. Niektoré z nich nájdu milujúcich pestúnov, či profirodinu, iné sa pretĺkajú z jedného detského domova do druhého, až ho musia v dospelosti opustiť bez základných životných návykov a podpory. Dievčatá často končia v prostitúcii, chlapci v mafii a drogovom podsvetí. Je to hanba tohto štátu, že to nevie vymyslieť lepšie. Tieto deti majú ťažký osud. Nezaslúžia si, aby ich niekto používal ako nástroj demagógie a manipulácie. Ani v prípade boja za akokoľvek dôležitú pravdu v jeho živote.

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana osobných údajov a cookies