Dobre teda, tak sa pohodlne usaď, vezmem Ťa so sebou a budeme...

Dobre teda, tak sa pohodlne usaď, vezmem Ťa so sebou a budeme cestovať v čase o viac ako 30 rokov späť. Píše sa rok 1984, mám 11 rokov. Pomáham svojej mame upratovať pivnicu. Po niekoľkých vynesených taškách s nepotrebnými vecami mama skladá dolu z police starú drevenú škatuľu. Na jednej strane, tam, kde sa otvára, má krásny porcelánový kvietok. Trosku ošúchaný a vykývaný. Napriek tomu je zázračný. Je to úchytka a práve za ňu opatrne potiahne so zatajeným dychom. Dvierka sa pomaly otvárajú a ja s vypleštenými očami a otvorenými ústami stojím a čakám, čo uvidím. Keď v tom zrazu... Krik a preľaknutie. Bleskovo stiahnem ruku od škatule a odskočím krok dozadu. Obidve sa zľakneme a pozrieme sa na seba. PAVUUUUK!!! Srdce mi bije ako zvon. Chudák čierny pavúk je vyplašený viac, než my. Zvedavosť je väčšia a ja sa ešte stále trochu vyplašená a s otvorenými ústami vraciam k otvorenej škatuli. Jéééééj... Na ten pohľad nikdy nezabudnem. V tej drevenej, ošúchanej skrinke, veľkosti väčšieho šuflíka sa skrýva hotový poklad. Hodvábne a zamatové handričky, vyšívané sklenenými drobnými korálikmi všetkých farieb sveta. Čipky, vekom zažltnuté. A v nich poobliekane krehké telíčka. Tváre majú napriek ponurej tme stále usmievavé, v očiach im hrajú zázračné iskry. Vieš si predstaviť dieťa, ktoré práve objaví niečo tak čarovné. V drevenej škatuli tíško roky spali drevené marionety. Voňajú tak, akoby poznali osudy niekoľko tisíc ľudí žijúcich niekoľko stoviek vekov. Zmotané špagáty, ktoré oživovali ich krásne poobliekané telíčka už ani netušia, ktorej marionete patria. „No poď Zuzka, už sme tu dlho. Ešte vynesieme túto škatuľu a ideme domov.“ Povie mama a ja neverím vlastným ušiam. Naučená som však neodvrávať ani slovkom, lebo moja mama je prísna a nemám rada, keď je nahnevaná. Len bojazlivo zaprosíkam, aj keď poznám výsledok. „Mami, prosím, nevyhadzujme ich. Sú také krásne. Prosím, prečo...?“,"NIE!" zaznieva vzápätí a ani nestihnem dokončiť vetu. Bez ďalšieho slova, so zvisnutou hlavou, veľkou gučou v krku a slzami v očiach sprevádzam mamu von. Odchádzam s hlbokým smútkom od kontajnera. Je november, už dosť chladno. Pomaly ešte otáčam hlavu a ticho s plačom dúfam, že sa moja mama zľutuje. Z kontajnera, ktorý mi pripomína vysmievajúcu sa príšeru, trčí kus drevenej škatule, lebo príšera od preplnenia už nedokáže ani zavrieť štrbavú tlamu. Pricviknutý kúsok handričky mi ešte naposledy máva do duše. Kto vie, možno je to znamenie.

Dnes mám 44 rokov a ja stále neviem pochopiť, prečo sa moja mama, známa a úspešná výtvarníčka, tak rozhodla. Zázračná drevená škatuľa skončila v kontajneri aj s tými pokladmi, ktoré mali moc liečiť dušu. Minimálne tú detskú. Moja mama o dva roky na to umrela... Teraz už viem, že v mojom srdci sa už vtedy začali rodiť bábky. Liečivé, zázračné. Také, ktoré tíško sprevádzajú a pomáhajú vydolovať dušu dieťaťa. Tú dušu, ktorá Ti dáva prístup ku všetkým Tvojim zdrojom?

yvette.schroeder

Rozpraaavkovo krasne?

Odpovedať na tento komentár

Je to tak krasne napisane a tak krasne a rozpravkove "babky",ze to musi az srdiecko podskocit ❤ja Vasu tvorbu uz obdivujem dlhsie a neskutocne sa mi paci.Su jednoducho carovne ??

Odpovedať na tento komentár

Zuzik, ďakujem krásne ? veľmi si to vážim

Odpovedať na tento komentár

Kraaasne ?

Odpovedať na tento komentár

Toto sú veľmi VEĽKÉ "veci" z detstva??

Odpovedať na tento komentár

Pani Zuzanka, krásne ste to napísala ozaj ako zo skutočnej rozprávky ? ozaj je to nádhera ? ste veľmi šikovná ? Dlho som nečítala niečo také povzbudivé a zvlášť teraz pred spánkom, teraz myslím na moje detstvo na bábiky, ktoré kolovali v celej rodine a nestratili sa a ak niektoré áno, tak tie ostali nám v srdciach ?

Odpovedať na tento komentár

Su nadherne?

Odpovedať na tento komentár

Zuzka, krasne napísané❤

Odpovedať na tento komentár

Krásne

Odpovedať na tento komentár

Zuzik, zasa si to krááááásne napísala, chvíľami som ani nedýchla?

Odpovedať na tento komentár

Zienky, DAKUJEM? tak som som to vtedy prezivala a este viac ❤

Odpovedať na tento komentár

Na základe prežitého si si vytvorila svoju virtuálnu, krásnu a obdivuhodnú planétu ZAK( zuzana11680) a pre mňa si žienka z inej planéty...

Odpovedať na tento komentár

báječné a upokojujúce už len na pohľad

Odpovedať na tento komentár

Krasne...?Dakujem ze ste sa podelili o kusok malinky ale duolezity pribeh z vasho života. Nadherne bábiky ❤

Odpovedať na tento komentár

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia