Drahá človečina. Včera sme mali taký úradný deň...

Drahá človečina. Včera sme mali taký úradný deň. Babka v poslednej dobe málo číta, píše, len drieme. Došla pošta a tam pozdrav z nejakej charity + šek. Poznáte to. Zbierku pre utečencov. Babka vžala okuliare, jazyk vymrštila jak decko, čo kreslí šarkana. Ta inokedy to vyhadzujeme, bo ona už nemá financie v rukách...Ale reku, nech sa zabaví. Počala ten šek vypisovať a ľútostivo krucela hlavou nad trpiteľským obrázkom uzimených detí. Dosť ťažko jej to išlo, bo ruka sa trasie, no snažela še. Kedz prišlo na okienko so sumou, dluho rozmýšľala a potom začala maľovac tote čísla.

  • Fiertig! - zvolala radostne a hutorí. - Tento šek odnesiete na poštu.
  • Dobre Oma. - neodniesla by som, poštu dávame jej synovi a on všetko vybavuje. Aľe že by mala radosť, tak som akože pozrela, či dobre vypísala. Kukám na sumu a tam 250 000 eur! Preligla som, oči vytreštila jak by mi dakto hlavu oholil.😁😁😁
  • Panenko skákavá! Oma... ta dajako veľo núl tu máte! Však to zle! - vžala toten šek, počíta, ráta na prstoch a tu - šup ho tam, pripísala ešči jednu, už len mimo riadku, bo še nezmestilo! Mne takoj vyvaľelo od šmichu, sebe dumám, že ani som netušila, že opatrujem takú bohatú pani. Vyšvetľujem jej tie čísla, že nech ich oddelí bodkou, abo čiarkou. Ona nahnevane na mne kukne a tak pyšne -
  • Ty si dajaká múdra, ne? Sú to mojo peňeži a ja sebe môžem robiť,čo chcem! Povedala som fiertig! A už som unavená. Daj ten šek na poštu a nestaraj sa! - ohriakla ma prísne.
  • Však dobre, no. Budú radi.😁😁😁 - musela som ho akože dať pod telku medzi ostatnú poštu. Tu príde o hodinu nevesta a ja jej dávam poštu. Už chcela vyrucic toten reklamný z charity, kedz jej ukazujem vypisaný šek. Ďalšia, čo bez okuliarov nezná byc prirodzene šokovaná, vezme brýle kuká na babkin krasopis a še rozosmeje! Driemajúca babka še prebere a kuká na nás obidve, že čom rušíme jej tiché kruhy. Počala svojej svokre vysvetľovať, ale ja znala dopredu, že babka už dávno zapomla a je v stave, kedz hľadá seba i svetové strany, nie to ešte matematiku.
  • Oma! Ten šek si vezmem. Na pamiatku! Ty si úžasná! - hutorí jej nevesta a strčí šek do vrecka.
  • Len nezabudni to vyplatiť! - povie babka a spokojná so sebou, sebe vyloží nohy a pokynie nám naj sme ticho bo dávajú v správach o totych utečencoch. No a bulo. Tak moja Oma má obrovské srdce a celé Rakúsko jej môže byť vďačné - 2500000 eur nie je málo!😁😁😁. A ani nemrkla očami! Ešte šťastie, že nemá toľko peňazí, však by sa rozdala...😁😁... Ale úmysel mala šľachetný a dobrý.Pekný deň.

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana osobných údajov a cookies