fanušíkovia, prídavam článok z akcie v Brne, Stránska skala... November,...

fanušíkovia, prídavam článok z akcie v Brne, Stránska skala...

November, mesiac ako každý iný. Jedenásty mesiac v roku, alebo jeden mesiac pred Vianočnými sviatkami. Alebo pre niekoho symbolický mesiac v zmysle „Martin na bielom koni“. Ale pre nás, členov tímu SGH to znamená ďalšia akcia, ďalšie vyšetrovanie. Znova nastal kolobeh vyjednávaní, dohadovania, komunikácie. A znova celá tortúra emailov, telefonátov, ktorá končí úspešne. Dostávame zelenú! Nasadáme do áut a vyrážame. Ale tento krát sa ide za hranice. Za hranice k naším „bývalým“ bratom a sestrám. Ide sa do Čiech. Nie tak ďaleko, naša cesta končí v meste Brno. Tradične vyrážame po obede, aby sme ešte za svetla našli dané miesto a taktiež za svetla si ho celé prezreli. Po krátkych manévroch po Brne sme konečne našli Stránsku skalu a k nej prislúchajúce jaskyne. Vysoká skala, kam chodí pomerne dosť ľudí z okolia na prechádzku, behať, alebo vyvenčiť svojich štvornohých miláčikov. Stránska skala je opradená historkami, ale azda najznámejšia je tá o dievčine Vlastičke, ktorá odtiaľ spadla (podľa niektorých skočila sama, niektorý majú iný názor). Druhá známa historka je umiestnená o niečo nižšie pod skalou. Čiže v jednej z jaskýň. A to historka o pani Anne, mamine spomínanej dievčiny Vlastičky. Povráva sa, že spáchala seba vraždu zo žiaľu za dcérkou. A to je pre nás veľká výzva, zistiť toho čo najviac. Pre neznalých ľudí je pomerne ťažko nájsť na prvý krát všetky prístupné jaskyne, nakoľko je okolie dosť zarastené chrastím, kríkmi a všetkým možným. Nám sa to po krátkej podarilo a už sme stáli pred jednou z nich. Vstup je celkom komplikovaný, treba prejsť mnohými kríkmi, ale ak je človek odhodlaný, nič mu nebráni v ceste. Jaskyňu si prezeráme zvnútra. Zistili sme, že hneď prvá jaskyňa je tá, kde mama Anna spáchala seba vraždu. V jaskyni je stále ponechaná hrada, na ktorej bolo zavesené lano, na ktorom sa obesila. Jaskyňa nie je moc dlhá, ale pomerne dosť priestranná. Po krátkej dobe sme ju opustili a šli hľadať ďalšiu. Stretli sme cestou nadšencov, ktorý nás nasmerovali správnym smerom. Čiže nebol problém nájsť ďalšiu. Našli sme jaskyňu, ktorá bola počas vojny nemeckými vojskami využívaná vraj na nejaké jadrové pokusy. Táto jaskyňa je pomerne rozsiahla, má viacero častí. Na jednom jej konci, sú veľké oceľové dvere, ktoré práve viedli do miestnosti, kde nemecké armády robili spomínané jadrové pokusy. Tretiu jaskyňu, ktorú sme nav**vili, je jaskyňa, ktorú taktiež nemecké vojská používali na zostreľovanie lietadiel. Chodby v nej sú prepojené a majú približne tvar trojuholníka. Po kontrole všetkých troch jaskýň sme sa pobrali posilniť a povzbudiť do miestnej reštaurácie. Bolo celkom zaujímavé vidieť ceny v inej mene, ako je naša domáca, euro. po výdatnej večeri sme sa vrátili k Stránskej skale a k jaskyniam. Bola už tma, miesto vyzeralo úplne inak ako za svetla. Poriadne teplo sme sa obliekli, keďže teplota klesala k bodu nula. Pri aute sme sa vybavili všetkou potrebnou technikou, ktorú sme si pobalili do ruksakov a vybrali sme pešo k jaskyniam. Spolu s technikou sme mali so sebou aj nejaké tie ochranné prvky. Z dôvodu toho, že sme boli upozornení na výskyt bezdomovcov a kriminálnikov. K jaskyniam sme sa približovali opatrne a potichu. V hlavách sa nám premietali rôzne myšlienky. Nájdeme niekoho v jaskyniach? Nahráme niečo? Podarí sa nám s niekým nadviazať kontakt? Alebo sa stretneme iba s miestnymi bezdomovcami? Začali sme poslednou jaskyňou v poradí. Tou, kde sa obesila pani Anna, mama nebohej Vlastičky. Ani by sme neverili, ale v jaskyni je teplejšie ako vonku. Začíname nahrávaním na diktafón, kladieme otázky. Zo začiatku sa nám nič nedarí nahrať. Ďalej vyberáme spiritbox a skúšame to s ním. Ale žiadna odozva. Pani Annu voláme, pýtame sa jej, snažíme sa o kontakt. Radi by sme vedeli, čo malo za dôsledok jej obesenie sa. Žiaľ nič, žiadna odozva. V ďalšej jaskyni sa nám podarilo nadviazať kontakt s jedným mužom, jeho meno sa nám nepodarilo zistiť. Pomocou diktafónu sa nám s ním podarilo komunikovať. Berieme spiritbox, či sa nám komunikácia s ním podarí znova. Máme odozvu, snažil sa nás akoby navigovať v jaskyni na konkrétne miesto. Ale kam presne a prečo sme tam mali ísť, sa nám nedarí zistiť. Položili sme mu otázku, či mu nevadí naša prítomnosť v jaskyni. Odpoveď sme ale nedostali. Potom Baška, naša členka, mu položila otázku, kto z nás by tam mal byť sám. Odpoveď znela „TY“. Čiže aby tam Baška ostala sama s ním. Bolo to strašidelné, ale aj zaujímavé a adrenalínové zároveň. Žiaľ po krátkej dobe aj kontakt s týmto duchom sa skončil. V tej najväčšej jaskyni boli už pred nami iné tými, ktoré sa zaoberajú paranormálnou aktivitou. Niektorý z nich tvrdia, že sa v nej nachádza akoby „brána“ do inej dimenzie, iného sveta. Boli sme zvedaví, či aj nám sa niečo takéto podarí zistiť a potvrdiť. Jaskyňa je veľká, rozsiahla. Prešli sme všetky jej časti. Ale spomínanú bránu sme nenašli. Asi máme málo skúseností s paranormálnymi vecami, alebo sme mali málo....(to už nechám na vašej fantázii?). Pokúšali sme sa aj o kontakt s druhým svetom v priestoroch, kde sa nachádza veľká kovová brána, ktorá vraj skrýva priestory používané nacistickými vojskami. V tejto časti sme počuli kroky idúce okolo nás – ale my sme stáli, nik z nás sa nehýbal. NIEKTO TU JE!!! Snažili sme sa skontaktovať dotyčnú entitu, ale opäť bez úspechu  V ďalšej časti tejto jaskyne počas kladenia otázok sme zachytili hlas, ktorý nám vravel „ODEJDETE“. Posielal nás preč. Pri ďalšom pokuse o kontakt s duchom, ktorý nám toto povedal, sme žiaľ už úspešný neboli. Ale my sme ho poslúchli a odišli sme preč. Ale nešli sme ešte domov. Vyšli sme hore na Stránsku skalu, či sa nám podarí tam skontaktovať malú Vlastičku. Šli sme na kraj útesu v mieste, kde Vlastička spadla. Pozreli sme sa dolu. Výška to bola riadna, až sa človeku hlava z toho zatočila. Fúkal silný vietor, tak sa nám zle nahrávalo. Nevieme posúdiť priamo na mieste, či počas pokusu o kontakt s Vlastičkou, sa nám aj niečo podarilo nahrať na diktafón, alebo kameru. Na každom mieste sme používali diktafón, spiritbox a kamery. Na spiritbox sa nám podarilo zachytiť rôzne hlasy a odpovede. Všetko máme zadokumentované na kamerách a diktafónoch. Ďalšiu analýzu nahratých súborov už budeme vykonávať po akcii doma. Lepšie preveríme nahrávky, keď budeme v klude a v tichu. Video epizódu z našej akcie si môžete pozrieť na našom SGH ytb kanáli, alebo na sociálnej stránke nášho SGH tímu. Už teraz sa tešíme na ďalšiu akciu. Tím Slovak Ghost Hunters

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia