Kde smeruje slovenské poľnohospodárstvo?

https://www.facebook.com/Kde-smeruje-slovenské-poľnohospodárstvo-568398923176633/Farmári chcú spoločné poistky

(14.11.2014; www.hn.hnonline.sk; HNonline, Ekonomika a firmy, 00:00, s. ; Erik Kapsdorfer) Teplé zimy a daždivé letá robia slovenským farmárom čoraz väčšie vrásky na čele. Negatívne dôsledky zmeny klímy majú za následok premnoženie škodcov, ktoré nemilosrdne napádajú ich úrodu. Len škody spôsobené premnožením poľných hrabošov odhadol na včerajšej konferencii Agroprogress 2014 riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Artim na jeden milión eur ročne. Proti niektorým z týchto rizík sa môžu poľnohospodári poistiť v komerčných poisťovniach, proti iným, napríklad suchu, nie. V budúcnosti by mohli tento problém vyriešiť vzájomné poistné fondy, do ktorých by odvádzali poistné príspevky poľnohospodári i štát. Práve z nich by mohla byť farmárom vykompenzovaná časť škôd na úrode spôsobená nepredvídateľnými katastrofami. O ich vzniku sa momentálne rokuje na pôde ministerstva pôdohospodárstva. Riešenie sa hľadá pomaly Vznik takýchto fondov podporuje aj Európska komisia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora preto žiadala, aby sa na ne z balíka europeňazí určeného na projektové podpory vyčlenilo na najbližších sedem rokov 40 milión eur. Agrorezort tento návrh neakceptoval. Časť peňazí, ktoré boli pôvodne určené na projektové podpory, totiž rezort presunul na priame platby pre poľnohospodárov. Z tohto dôvodu súhlasil iba so sumou desať miliónov eur, teda asi 1,4 milióna eur ročne. Definitívna dohoda by mala padnúť v decembri. Vedúci oddelenia financovania agrobiznisu v UniCredit Bank Jaromír Matoušek myšlienku vzniku takýchto fondov podporuje. Ich nevýhodou je, že dokážu pokryť iba straty na úrode. Farmárov nechránia pred stratou príjmu. Touto druhou cestou sa vybrali napríklad v Spojených štátoch. Česi hľadajú peniaze doma Oveľa ďalej s prípravou spoločného fondu, ktoré by dokázali finančne pokryť aj nepoistiteľné riziká, sú v Českej republike. Ten by mohol podľa riaditeľa Podporného garančného roľníckeho a lesníckeho fondu Martina Karbana začať fungovať už v budúcom roku. Poľnohospodári budú doň odvádzať príspevky vo výške od 50 do 300 Kč za hektár. Nižšiu sumu budú odvádzať majitelia trávnatých pasienkov, vyššiu majitelia ornej pôdy. Polovicu prostriedkov v tomto fonde zabezpečí štát. Nepôjde pritom o peniaze z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu. Riaditeľ Agropodniku Trnava Emil Macho myšlienku zriadenia vzájomných fondov podporuje. "Prispievali by sme do nich," hovorí. Nie všetci podnikatelia v agrobiznise sú však presvedčení o spravodlivom prerozdeľovaní týchto peňazí v prípade vzniku poistnej udalosti. "V našich podmienkach takéto fondy vnímam ako riziko," hovorí podpredseda družstva Devio Nové Sady Ivan Oravec. Do fondu by sa tak osobne pridal iba v tom prípade, ak by boli vytvorené transparentné, nikým neovplyvniteľné pravidlá zamedzujúce akýkoľvek korupčný prístup.

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia