list od spoločnosti Kruk tlacte tuto zalobu na provident

Každý kto dostal v poslednom case list od spoločnosti Kruk tlacte tuto zalobu na provident vypisat vytlacit, podpisat priložit zmluvy, karty splatok urobene tabulky uhrad a sup s tym na sud, hned zajtra uz je neskoro ako sa hovori?

Spotrebiteľ je oslobodený od súdnych poplatkov podľa zákona č.71/1992 Zb. Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov § 4 ods. 2 Od poplatku sú oslobodení: písm. u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva

Príslušnosť súdu daná podľa § 19. písm. d C. s. p., pre Spor zo spotrebiteľskej zmluvy

Okresný súd

V dňa

Žalobca:

Narodený, štátny občan SR

Bytom( ďalej len „Žalobca“)

Žalovaný: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731,

zapísaná v obchodnom registri Okresného sudu Bratislava 1 vložka č.23439/B oddiel Sro(ďalej len “Žalovaný”)

„dvojmo“

Žalobana začatie konanie o neplatnosť zmlúv podľa Civilný sporový poriadoko ochranu práv spotrebiteľao určenie úverov, poskytnutých na základe úverových zmlúv ako bezúročných a bez poplatkovžaloba na Vydanie bezdôvodného obohateniazo zmluvy v sume Eurzo zmluvy v sume Eurzo zmluvy v sume EurJe tu naliehavý právny záujem na ochranu mojich práv a oprávnených záujmov aby sa dosiahlo odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, predchádzalo sporom a aby nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Bez určenia súdu či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je moje právo ohrozené.

Na veci mám naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c ) Civilný sporový poriadok. Moja podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu.

Bez tohto určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je moje právne postavenie neistým ( porovnaj R 17/1972).

Moja žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná ( prípadne ) iná žaloba ( viď. rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

Dôkazy: Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,Zmluva o zabezpečení splátokŠtandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvereKarta splátokPísomné výzvy, komunikácia medzi žalobcom a žalovaným

Skutkové okolnosti a tvrdenia:1./Dňa bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo,

na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške Eur.

Žalobca sa zaviazal, že túto sumu vráti spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške ….. % ročne.

V zmluve bolo dohodnuté zaplatiť aj poplatok za garantovanú službu špecifikovanú v bode 4 zmluvy, a to vo výške Eur pevnou sumou

Celkovo sa žalobca zaviazal podľa tejto zmluvy zaplatiť žalovanému sumu Eur,

a to v 60 týždenných splátkach vo výške Eur pričom suma týždennej splátky nebola rozdelená na úhradu istiny a na úhradu úroku na základe čoho sa úver považuje za bezúročný.

Čas bol dohodnutý nie za obdobie jedného roka, t. j. 365 dní, ale za obdobie 420 dní (60 týždňov). Za obdobie kalendárneho roka bol teda žalobca povinný zaplatiť žalovanému v skutočnostiúrok za poskytnutie úveru vo výške 73,44 % ročne (280,81 x 100: 382,38 = 73,44 % ročne).

Súčasťou spornej zmluvy o úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa žalovanýzaviazal poskytnúť žalobcovi službu, obsahom ktorej je aj preberanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru na základe úverovej zmluvy.

Žalobca zaplatil celkom: Eur

Poskytnutý úver: /úver bez úrokov a poplatkov/

Bezdôvodné obohatenie: Eur

2./ Dňa bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo,

na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške Eur.

Žalobca sa zaviazal, že túto sumu vráti spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške ….. % ročne.

V zmluve bolo dohodnuté zaplatiť aj poplatok za garantovanú službu špecifikovanú v bode 4 zmluvy, a to vo výške Eur pevnou sumou

Celkovo sa žalobca zaviazal podľa tejto zmluvy zaplatiť odporcovi sumu Eur,

a to v 60 týždenných splátkach vo výške Eur pričom suma týždennej splátky nebola rozdelená na úhradu istiny a na úhradu úroku na základe čoho sa úver považuje za bezúročný.

Čas bol dohodnutý nie za obdobie jedného roka, t. j. 365 dní, ale za obdobie _ dní (_ týždňov). Za obdobie kalendárneho roka bol teda žalobca povinný zaplatiť žalovanému v skutočnostiúrok za poskytnutie úveru vo výške 73,44 % ročne (280,81 x 100: 382,38 = 73,44 % ročne).

Súčasťou spornej zmluvy o úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa žalovanýzaviazal poskytnúť žalobcovi službu, obsahom ktorej je preberanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru na základe úverovej zmluvy.

Žalobca zaplatil celkom: Eur

Poskytnutý úver: /úver bez úrokov a poplatkov/

Bezdôvodné obohatenie: Eur

3./ Dňa bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo,

na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške Eur.

Žalobca sa zaviazal, že túto sumu vráti spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške ….. % ročne.

V zmluve bolo dohodnuté zaplatiť aj poplatok za garantovanú službu špecifikovanú v bode 4 zmluvy, a to vo výške Eur pevnou sumou

Celkovo sa žalobca zaviazal podľa tejto zmluvy zaplatiť odporcovi sumu Eur,

a to v 60 týždenných splátkach vo výške Eur pričom suma týždennej splátky nebola rozdelená na úhradu istiny a na úhradu úroku na základe čoho sa úver považuje za bezúročný.

Čas bol dohodnutý nie za obdobie jedného roka, t. j. 365 dní, ale za obdobie _ dní (__ týždňov). Za obdobie kalendárneho roka bol teda žalobca povinný zaplatiť žalovanému v skutočnostiúrok za poskytnutie úveru vo výške 73,44 % ročne (280,81 x 100: 382,38 = 73,44 % ročne).

Súčasťou spornej zmluvy o úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa žalovanýzaviazal poskytnúť žalobcovi službu, obsahom ktorej je preberanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru na základe úverovej zmluvy.

Žalobca zaplatil celkom: Eur

Poskytnutý úver: /úver bez úrokov a poplatkov/

Bezdôvodné obohatenie: Eur

Od bežného spotrebiteľa nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil takéto zložité matematické výpočty. RPMN v zmluvách je nesprávne uvedená.

Táto skutočnosť je poskytovateľovi služby dobre známa, avšak keby ponúkal finančnú službu za úrok 73,44 % ročne a 86 % ročne, bol by jeho finančný produkt ťažko predajný.Z tohto dôvodu na oklamanie spotrebiteľa bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského úveru znejasnil a výška ceny služby sa pre spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou. Taktiež pri poskytnutí úveru hneď odrátal sumu za úhradu prvej a druhej splátky pričom neposkytol úver v sume dohodnutej v zmluve.

Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie 3./ bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi.Cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru.

Zmluvy ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné.

Je nepochybné, že tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá je s vlastnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok.Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená zároveň so zmluvou o spotrebiteľskomúvere v jeden deň je vzájomne závislá od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie, spôsobuje zánik druhej závislej zmluvy podľa Smernice ES č. 87/102 EHS, ako aj Smernice ES č. 93/13 EHS tak, aby ohľadne vzájomných záväzkov nevznikli žiadne nedorozumenia.

Podľa Občiansky zákonník § 52a

(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

Podľa citovanej smernice Rady nezrozumiteľné zmluvné podmienky sa majú vykladať v prospech spotrebiteľa (článok 5).

Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné, aby sa preskúmalo, či tieto podmienky nie sú nekalé.

Nejasné formulácie v časti zmluvy odplata odôvodňuje súdnu kontrolu zmluvy aj v časti ceny úveru. (Uznesenie Súdneho dvora C-76/10)

Žiadam súd, aby podrobil zmluvy súdnej kontrole z úradnej povinnosti a z úradnej moci.

Podľa citovaného ustanovenia má byť teda cena spotrebiteľského úveru ako finančnej služby vyjadrená jasne a zrozumiteľne a vnútroštátny súd je povinný preskúmať, či sa nejedná o nekalú povahu dohody o cene úveru.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí zmlúv podľa Občianskeho zákonníka upravuje aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona ver**eľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradupoplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok.

Cena poskytnutej finančnej služby a to úrok za poskytnutie úveru je síce v spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrená, avšak len formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou za poskytnutú finančnú službu je nielen úrok za poskytnutie úveru, ako aj ďalší poplatok z úverov za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru.

Ustanovenia sporných zmlúv o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie.

Cena poskytnutej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne.

Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je veľmi výhodná. Len zložitým matematickým výpočtom mohol žalobca ako spotrebiteľ zistiť skutočnú cenu poskytnutej služby.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite azrozumiteľne; inak je neplatný.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvy o zabezpečení splátok úveru je ako celok neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a považuje sa podľa § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov.

Úverové zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovejsadzby (§ 9 ods. 2 písm. f) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch), považuje sa tento spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 citovaného zákona).

Účtovanie poplatku za preberanie peňažných hotovostí za splnenie dlhu, je okrem toho zakázané aj ustanovením § 9 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Argumenty o neplatnosti zmluvy

Pri veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Z týchto dôvodov navrhujem, aby súd aplikoval ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný záujem EÚ na ochranu práv a záujmov Európskych spotrebiteľov.

Čl. 6 Smernice 93/13/EHS, ktorý žiadam, aby naplnil súd je pritom kogentným ustanovením – Súdny dvor EÚ to judikoval napríklad v rozsudkoch ASTURCOM, MOSTAZA CLARO – ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok. Ako naposledy rozhodol Súdny dvor EÚ v prípade C 76/10 Korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s. r. o. v bode 50 uznesenie: „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones už citovaný, bod 52).“

V súvislosti cit. rozhodnutím súdu zo 16. 11. 2010 vo veci Pohotovosť, s.r.o. c/a. Korčkovská C-76/10 a jeho čl. 50 uvádzam, že jeho výklad je pre súdy Slovenskej republiky záväzný, a to aj retroaktívne (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-228/91 Roquette Fréres a rozsudok vo veci C-137/94 Richardson).

Právo na ochranu spotrebiteľa

podľa § 39 Občianskeho zákonník neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, pretože ide o spotrebiteľské zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky;

podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí o nerovnováhe o právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa;

podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.“

podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa 16. 12. 1993 Teodoro Wagner Miret proti Fonde de Garantía Salarial body 20, 21, „po tretie, je potrebné pripomenúť, že keď sa vykladá a aplikuje vnútroštátne právo, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplávajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku v prípade 106/89 Marleasing v La Comercial Internacional de Alimentación [1990] ECR I-4135, bod 8, pri použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd je povolaný interpelovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s odsekom 3 článku 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade so smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje ako v prejednávanej veci, či skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice.“Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10. 4. 1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 16, podľa odseku 3 článku 189: „smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnúť, pričom sa voľba ponecháva členským štátom možnosť voľby spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto sloboda nemá vplyv na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne účinná v súlade s cieľom, ktorý sleduje.“

Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10. 4. 1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26 „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z tohto vypláva, že pri aplikácií vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátneho právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189.“

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero „cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.“

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa Maria mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 25 „systém ochrany zavedený smernicou (93/13/ES) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich dosah“ (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa Maria mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 26 „tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy“ (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elis maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 27 „na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odrádzajúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“ (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil milenium SL bod 38 „povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.“

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. 6. 2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Gyȍfi bod 43 „vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú.“ Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia „je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.“

Podľa uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C 76/10 zo dňa 16. 11. 2010 Korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s. r. o.: „2. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.“ Podľa bodu 50 tohto rozhodnutia „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52).“

Podľa Článok 46 ods. 1 a 2 ústavy Slovenskej republiky1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, podľa súčasne platnej právnej úpravy – Civilný sporový poriadok -priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/94).Citovaný čl. 46 ods.1 Ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).Podľa Čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, Právo na spravodlivé súdne konanie1.Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Dávam súdu do pozornosti Nález ÚS SR, sp. zn.: III. ÚS 107/07 v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. l ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania.

Navrhujem, aby súd vydal tento

r o z s u d o k:

1./Úver poskytnutý na základe zmluvy číslo je bezúročný a bez poplatkov.2./Úver poskytnutý na základe zmluvy číslo je bezúročný a bez poplatkov.3./Úver poskytnutý na základe zmluvy číslo je bezúročný a bez poplatkov.4./Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. zo dňa je neplatná5./Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. zo dňa je neplatná6./Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. zo dňa je neplatná7./ Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške Eurdo 3 dní od právoplatnosti rozsudku.8./Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

podpis

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia