Nosíme naše deti - ergonomické nosenie detí, vplyv na psychomotorický vývoj dieťaťa

https://www.facebook.com/fyziomamatt/Vysledky dotaznika o ergonomickom noseni deti a jeho vplyve na psychomotoricky vyvoj dietata

Tak a je to tu! Konecne sa mi podarilo dostat sa k vyhodnoteniu dotaznicka, ktory som vytvorila uz takmer pred rokom a ocakavala som od neho, ze mi aspon nacrtne ako je to s detmi nosenymi v satkach ci ergonomickych nosicoch naozaj! Ci sa potvrdia vseobecne negativne hypotezy zo strany nosenim nepobozkanych laikov ci odbornikov o vplyve na kvalitu a dosiahnutie vyvojovych mylnikov ci ortopedickych odchylok u tychto deti.Mal to byt dotaznik pre moje sukromne ucely, ale vdaka Vam, ktory ste za ten cas dotaznik vyplnili dostal tento prieskum ovela vacsi rozmer ako som ocakavala.Bez mala takmer 1000 vyplnenych dotaznikov! Dakujem! A musim Vas pochvalit, lebo len v priemere 12 percent z Vas si niektore mylniky u svojich deti nepamatalo?Zaroven sa priznavam a ospravedlnujem, ze niektore otazky mohli byt polozene aj inak, mohol byt dotaznik premyslenejsi, na to som vsak pravdu povediac prisla az pri vyhodnocovani.Napriek tomu som sa snazila udaje spracovat co najlepsie, hladala som suvislosti, pouzila rozne filtre a porovnania, hladala zaujimavosti a potvrdzovala ci vyvracala hypotezy.Este v tom stale pokracujem takze budem vysledky aj dalej aktualizovat?

Dotaznik mal porovnavaci charakter, rozdelovacou otazkou bolo prave nosenie alebo nenosenie dietatka v ergonomickej polohe v satke ci nosici.Z celkoveho poctu 994 odpovedajucich bolo 759 rodicov nosiacich, 201 nenosilo vobec a 34 uviedlo ze nosilo len velmi malo alebo v neergonomickom nosici-klokanke. Deticky, ktore rodicia v dotazniku opisovali mali od 2 mesiacov po 13 rokov. Z toho az 62 percent boli deti nad 1rok a 20 percent deti nad 6 mesiacov. Pri rozdeleni pohlavi nam vysla paradna zhoda 50/50?

V hlavnej hypoteze zameranej na kvalitu psychomotorickeho vyvoja sme predpokladali, ze viac ako 50% nosenych deti nedosiahne v troch mesiacoch kvalitne 1.vzpriamenie, teda oporu o lakte a symfyzu(spojnicu bedrovych kosti) a viac ako 50% percent nedosiahne do 6 mesiacov veku kvalitne druhe vzpriamenie, teda oporu o vystrere lakte, roztvorene dlane a vrchnu cast stehien. Toto nas fyzioterapeutov zaujima hlavne pre posudenie kvality psychomotorickeho vyvoja a podla tychto zakladnych medznikov mozme predpokladat ako sa bude spravat chrbatik dietata v buducnosti, ci ma sklon ku skolioze a pod.Hypoteza sa nepotvrdila kedze viac ako 60 percent rodicov nosenych deti uznalo, ze dieta tieto medzniky v tomto veku zvladlo.Kedze podobny udaj(58%) sa ukazal aj vo vzorke nenosenych deti, pozela som sa na tieto otazky hlbsie koplexne u vsetkych opytanych. Len 60 deti z celej vzorky bolo mladsich ako 3 mesiace,takze ich tieto medzniky este len cakaju.Okolo 12 percent rodicov si presne nespomina ako sa dieta v tomto veku spravalo. Zo zvysnych necelych 30 percent opytanych, ktorych deticky nedosiahli kvalitne pasenie konickov alebo az neskor bolo v oboch vzorkach po zadani filtrov okolo 15 percent predcasne narodenych, 16 percent udava tiez displaziu bedrovych klbikov, co je pre polohu na brusku pri noseni remencov velmi obmezujuce, u 12 tich percent robi potiaze tortikolis a 22 percent tiez uviedlo diagnostikovanu hypotoniou. Suvis sme objavili aj s pritomnym refluxom kedy dietatko netoleruje polohu na brusku az v 20 percentach deti nezvladajucich v 3 mesiacoch prve vzpriamenie. Zaujimalo ma tiez ako sa to premietlo do dalsich mylnikov a moznych odchylok.17 percent tychto deti nikdy nestvornozkovalo, a az 40 percent rodicov udava, ze pozoruje u dietata istu odchylku, najviac prevalene brusko, preferenciu jednej strany, zaklon.V deti nezvladajucich druhe vzpriamenie, alebo jeho dosiahnutie neskor sa opat objavilo podobne percento predcasne narodenych deticiek, hypotonickych a dokonca vacsie percento hypertonickych deti(17%).Takmer 50 percent z tychto deti neukazalo bocne vzpriamenie do sikmeho sedu a podobne percento pozoruje odchylky ako hyperzaklon, prevalene brucho ci gulaty chrbat. 10 percent ma dokonca lekarsky diagnostikovany ortopedicky problem(kyfoza,skolioza,vpaceny hrudnik,ploche nohy).Na zaklade tohto zistenia sa potvdili tvrdenia odbornikov o dolezitosti zvladnutia kvalitne prevedeneho prveho a druheho vzpriamenia. Suvis s ergo nosenim deti sa nepotvrdil!

Dalsia hypoteza hovorila skor o kvantite dosiahnutych schopnosti dietatka, kedze sa vedu dohady o tom ci deti nosene dosahuju samostatnu chodzu neskor ako deti nenosene, na zaklade predpokladu o obmedzovani psychomotoriky polohe v satke ci nosici.Tato hypoteza sa nepotvrdila kedze v oboch vzorkach deticiek sa priemerny vek prvych samostatnych krokov ukazal na 13 mesiacov(objavil sa v oboch vzorkach aj vek 7mesiacov, aj 22 mesiacov.Dokonca pri pohlade na dolezity mylnik v psychomotorike akym je stvornozkovanie sa ukazalo, ze 86% nosenych deti stvornozkuje, dokonca u viac ako polovice stvornozka trvala viac ako tri mesiace. U nenosenych deti stvornozkovalo takmer o 20 percent deti menej.Hladala som opat suvislost a vysiel mi zaujimavy udaj, vlastne najviac statisticky vyznamny rozdiel. Predstavte si vo vzorke deti ergonomicky nosenych rodicia len v necelych 6 percentach pouzivali choditko, narozdiel od deti nenosenych:, kde az 40 percent rodicov priznalo vyuzivanie choditka(moj neobjektivny pohlad na tuto skutocnost je, ze nosiaci rodicia si vedia pri strazeni deti pomoct prave nasimi nosiacimi pomockami narozdiel od nenosenych). Este som skusila filter kolko z nenosenych deti, co pouzivali choditko stvornozkuje. Vysledok len 50 %...

Dalsia hypoteza sa tykala W sedu, ktory sa podla nej vyskytuje castejsie u deti, ktore su ergonomicky nosene. Vysledok je pre mna zahadou. U nosenych aj nenosenych deti sa W sed objavuje 50/50(s minimalnym rozdielom 49/51,52/48).Hypoteza sa nepotvrdila ale snazila som sa teda najst inu suvislost preco deti tak casto tento W sed pouzivaju. Zatial som prisla len na suvislost s obdobim plazenia, ktore sa v oboch vzorkach deti sediacich vo W dokopy objavuje, dokonca na viac ako tri tyzdne. Co potvrdzuje domnienku o oslabeni brusnych svalov. Nic dalsie statisticky vyznamne sa mi zatial k tomu nepodatilo vytiahnut. Chcelo by to hlbsiu analyzu.Hypoteza cislo 4 predpokladala, ze u nosenych deti sa objavi ortopedicky podlozena diagnoza suvisiaca s poruchami stability chrbtice(kyfoza,skolioza)minimalne v 30 percentach.Hypoteza sa nepotvrdila. 97% nosenych deti nema potvrdenu ziadnu ortopedicku poruchu chrbtice a 72 percent rodicov nepozoruje ani v beznom prejave dietata ziadne odchylky.Vo zvysnych 3 percentach sa objavuje skolioza, kyfoza v par pripadoch, zvysok hlavne ploche nohy, vpadnute clenky a nohy do x.V porovnani s detmi nenosenymi u ktorych rodicia az v 46 percentach pozoruju iste odchylky od prevaleneho bruska,odstavajucich lopatiek,gulaty chrbat...nic statisticky extra vyrazne. Jedine ploche nohy takmer 20 percent(podla mna suvisi troska s nevedomostou, dokedy sa klenba vyvyja), kedze ortopedicky potvrdene diagnozy ma len 17 percent z nich.

V poslednej hypoteze sme predpokladali, ze deti su nosene,teda rodicia uvadzaju ako hlavny dovod pre nosenie problemy suvisiace s dojcenim a travenim, teda kolikami.Hypoteza sa potvrdila kedze viac ako 500 nosiacich rodicov uviedlo ako najvacsi problem na zaciatku problemy s dojcenim a kolikami a uviedli ich aj ako hlavny dovod pre nosenie dietatka. Okrem toho az 80 percent tiez oznacilo ze sa im to jednoducho pacilo a v poznamkach uvadzaju, ze je to pre nich prirodzene. V podstate na to nadvazuje aj udaj kde ziadne problemy neuviedlo u nosenych deti len 38 percent rodicov, narozdiel od deti nenosenych, u ktorych viac ako 50 percent rodicov neuviedlo ziadne pociatocne problemy.

Este par zaujimavych udajov mimo hypotez:Az 40 % rodicov uvadza ze sa snazi podporovat vyvoj dietatka navstevovanim Baby plavania, v poznamkach uvadzaju ze to neberu ako terapiu, ale ako vyplnenie volneho casu.20 percent cvici alebo cvicilo Vojtovou metodou.77 percent rodicov polohovalo od narodenia dietatko na brusko.55 percent neposadzovalo dietatko pasivne vobec a dalsich 38 percent posadzovalo na nevyhnutny cas presunov,jedla, ci cas straveny v sportovom kociku.Intenzita nosenia deti vysla presne 50/50 nosenie viac a menej ako 3 hodinky denne u deti do troch aj do 6 tich mesiacoch veku, z coho vyplyva ze aj nosiaci rodicia nechavaju dietatu priestor na aktivitu aj mimo satky ci nosica. V poznamkach uvadzaju vo vela pripadoch nosia pocas dennych spankov, pri starostlivosti o domacnost ci starsie dieta alebo na presuny. Nik neuviedol nosenie 24/7?Dokonca u deti starsich ako 1 rok len 3 percents rodicov uz nosia viac ako 3 hodinku denne.Posledna otazka sa tykala hlavnych deviz nosenia a to spisem do samostatneho prispevku?

Este raz vsetkym vyplnujucim velka vdaka!

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia