otázka života, zmysel života

Kto som? Odkiaľ som prišiel a kam kráčam?...pokračovanie......BLÍŽIM SA K PRÍTOMNOSTI.....

Už 10 minút sedim nad notebookom a rozmýšľam ako začať...teda pokračovať v tej mojej story. Nemyslí mi to vôbec dnes. Dnes som sa horkoťažko vykopal z postele o 11:00 a stihol som akurát ísť na diabetológiu pre recepty na inzulín. Včera v práci som sa kvalitne načuchal acetónu pri farbení a ešte aj poriadne zmokol. No čo už minimálne mierna depresia so mnou dnes lomcuje. Ani neviem ako sa k tomu staviam. Či mám skonštatovať, že som sa s ňou už naučil žiť, alebo sa stále učím s ňou žiť? Alebo mám povedať, že som sa zmieril s tým, že ma bude sprevádzať celý zbytok života??? Asi nie, nezmieril som sa s tým a ani nechcem. Áno, cítim sa dnes asi na 80 rokov, ale nie, to tak nesmie ostať. Mám 52 rokov...to by ma mala začať druhá puberta...mal by som si zafarbiť sivé vlasy a bradu, kúpiť si motorku a baliť dvaciatky...Ale nie!!! Až tak nie. No moja babka sa dožila 96 rokov....čože je to 50ka????No minule som vo svojom rozprávaní skončil pri marcovej recidíve fibrilácie (arytmie) srdcových predsiení po operácii srdca. Bolo to veľké K.O. pre mňa. Záchranka ma previezla do VUSCH (Východoslovenský ústav srdcových chorob). Strašne som sa spoliehal, že jednoducho urobia niečo, čo ma toho zbaví. Moje sklamanie bolo preveľké, keď doktorka povedala, že už urobili všetko čo sa dá. Ja som nechcel pripustiť, že sa už nič nedá. Ja neviem či som tam žobronil, alebo čo, ale nakoniec ma poslali do nemocnice v Košiciach – Šaci. Tam sa rozhodli, že ešte raz mi urobia Elektrokardioverziu (uvedenie srdca do normálneho rytmu pomocou elektrického výboja pri krátkodobom uspatí). A že ak by to nevyšlo zvážili by opakovanú operáciu srdca. Modlil som sa aby to vyšlo, nedokázal som si predstaviť, že do konca života by som živoril s takou invalidizujúcou arytmiou. Samozrejme zasa som si v nemocnici vyžobral Neurol. Ale vtedy som toto považoval za úplne zanedbateľný problém. No ten zakrok defibrilátorom vyšiel a rytmus zatiaľ drží. Až na časté extrasystoly, ktoré ma tiež dosť vyvádzajú z miery. No opäť som sa začal až príliš sledovať. Mal som dojem, že keď sa vyrieši jeden problém, prídu ďalšie dva. Cukrovka problém s tlakom, recidíva fibrilácie....dosť vecí sa na mňa zosypalo za necelé 3 mesiace.Prežil som to.Často mám pocit, že už ďalej nevládzem, ale potom predsa len vyhrabem niekde ešte kúsok energie a vstanem a idem ďalej. Tak to bolo aj začiatkom marca.ALE....

  1. marca som bol pozrieť mamu v domove, nebol to pekný pohľad ani pocit. Pol hodinu som pri nej sedel a držal za ruku a hladkal. Neviem či to bol spánok, alebo čo, ale jednoducho nebola duchom prítomná. Večer som telefonoval so sestrou, povedala, že ešte aj ona tam pôjde.Na druhý deň ráno som v telefóne našiel smsku od sestry.....NECH JEJ DUŠA ODPOČÍVA V POKOJINedokázal som síce už dlhú dobu ani plakať, no cítil som veľkú prázdnotu a smútok...pomyslel som si...takže dnes je ten deň na ktorý sme „čakali“? Odišla z tohto sveta osoba, ktorá zohrala v mojom živote dosť kontroverznú úlohu....dala mi život, vychovala ma, starala sa...starala sa potom až príliš...až tak, že som nebol schopný po rozvode nič za seba rozhodnúť, urobiť...vedela dodať síl, ale aj odčerpať energiu...a čo aké nezhody sme v živote mali...bola to moja matka a ja som ostal veľmi smutný. Ako dcéra gréckokatolíckeho farára mala nárok na cirkevný obrad aj s omšou v gréckokatolíckej katedrále v Košiciach. Veľkoleposť chrámu v kontraste s drobnou postavou v rakvi...po dlhych rokoch som sa vtedy rozplakal a priznám sa aj teraz mi zvlhli oči.Myšlienky mi vírili v hlave a ešte víria. Ostal som „SÁM“, nemá už kto za mňa konať, rozhodovať...žiaľ vtedy po rozvode som si na to veľmi zvykol a spoliehal sa. To bola moja veľká chyba.A tak som sa svojim príbehom dostal do prítomného času.Dvíham sa možno pomaly z popola ako ten bájny vták FÉNIX ale dufam že isto.Problémov mám dosť. Existenčné problémy, mám síce invalidný dôchodok, ale biedny (radšej by som ho nemal a mal dobrú prácu a lepšie zdravie). Začínam pracovať v útulku pre bezdomovcov „OÁZA – Nádej pre nový život“, ktorý založil a vedie jeden farár v Košiciach. Zatiaľ to je praca na dohodu, ale nejako začať musím. Niekto mi minule do komentu napísal „Ivo, máš na viac“ Neskromne napíšem, že som si uvedomil, že fakt ešte mám na viac, než toto živorenie posledné roky.Mám problémy s vzťahom s deťmi...Emma má 19 a Zina 21 rokov. 2 roky som ich nevidel. Nejako sa o mňa nezaujímajú. Dávajú mi za vinu, že ja môžem za rozvod. Najviac ma zamrzelo, že ani babke na pohreb neprišli...ale musím zároveň dodať, že ma prekvapila exsvokra, ktorá prišla...aj keď sa so mnou odmietla rozprávať.Nuž čo s dcérami, čakám na príležitosť, keď bude možnosť s nimi sa porozprávať aj o živote...že to nie je všetko čiernobiele. Áno cítim sa zatiaľ aj v tom bezmocne, ale ešte snáď ten vzťah bude lepší.Aj vzťah s dagmar7 by potreboval generálku...pomáhala mi aj pomáha, no niekedy sa vie správať ako taký slon v porceláne......aj keď aj ja.Ďalej mám samozrejme aj tie svoje zdravotné problémy, ktoré deptajú moju telesnú schránku aj psychiku. Depky, srdce, Cukrovka....a to, že mám chrbticu ako paragraf ani nehovorím. Robím čo môžem, niekedy viac, niekedy menej. Trénujem si trpezlivosť s farbičkami v rukách, bojujem s fóbiami...začínam pracovať...vytiahol som konečne bicykel z pivnice....atď.....atď...má za sebou už malé veľké víťazstvá...A asi vás bude zaujímať ako som na tom so svojim „nerozlučným“ vzťahom s Neurolom. No od posledného pobytu v nemocnici a následnú smrť mamy....nezbavil som sa ho ešte úplne. Stále ho mám doma a beriem málo a nepravideľne, ale verte mi, že takto to nechcem nechať...štve ma to...Ja to dosiahnem....lebo toto je minimálne jedna vec, ktorú som neprestal chcieť. Snažím sa a budem sa snažiť robiť čo najviac činností aby som na neho jednoducho nemyslel a nakoniec zabudol.Ale hovor** o tom stále treba.....nehnevajte sa na mňa, keď napíšem, že nikto sa nemôže tvár**, že jeho sa to netýka. Nikdy nehovor nikdy.Mne narobil, lepšie povedané vďaka nemu som si ja sám narobil v živote dosť problémov.Xanax (čo je to isté ako Neurol) je v USA na voľný predaj. Nechcem si predstaviť čo by bolo na Slovensku ak by to bolo aj tu tak.

Nuž dospel som so svojim rozprávaním, nie do konca...lebo koniec ešte nie je...., ale dospel som do prítomnosti...Sedím nad notebookom a píšem tieto riadky

A snáď ešte budem mať ešte o čom písať. A dúfam, že to budú čoraz viac veci príjemné.

Držím Vám všetkým palce v boji so svojimi problémami. A aj keď ja sám mám možno ešte málo energie....aj tak posielam aspoň malý kúsok Vám všetkým.

ivo2216

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia