Pri nasledujúcej ceste domov si prosím spomeň vždy na túto...

Pri nasledujúcej ceste domov si prosím spomeň vždy na túto príhodu:

Tomáš sa pozrel ešte raz na tachometer, ako ho zachytil radar, už nestihol spomaliť, 78 km/h cez dedinu. Tretí raz, čo ho tento rok chytili...čo tu zase do čerta robia....

Policajt, ktorý ho zastavil, vystúpil z auta a s blokom v ruke kráčal k Tomášovmu autu.

Je to Karol alebo nie? Uniforma ho trocha zmenila, ale bol to Karol z kostola!

Tomáš sa vtlačil hlbšie do svojho sedadla. Bolo to horšie ako pokuta Policajt známy z kostola, chytil známeho z toho istého kostola.

Ahoj Karol. To je sranda, že sa zasa vidíme! Ahoj Tomáš. Karol sa neusmial.

Vidím, že si ma zasa chytil, keď som sa ponáhľal domov, aby som uvidel ženu a deti.

"Áno je to tak". Policajt Karol sa zdal byť nesvoj. "V posledné dni som odchádzal vždy veľmi neskoro z kancelárie a už som bol myšlienkami na zajtrajšom rodinnom výlete, preto som sa kus ponáhľal.

"Koľko si mi nameral?" "Sedemdesiat."

"Ale Karol, počkaj trochu. Ako som ťa uvidel, ihneď som sa pozrel na tachometer!

Myslím si že to bolo len 65 km/h!"

Tomáš sa snažil pri každej ďalšej pokute cigániť lepšie! Vynervovaný sa pozeral na prístrojovú dosku.

Karol ale usilovne písal niečo do bloku. Prečo nechce vidieť vodičák a papiere tak ako vždy? Vždy to nejako prešlo, aj keď to bolo potom vždy nepríjemné sa stretnúť v nedeľu pri bohoslužbe a sedieť vedľa seba v jednej lavici.

Nedočkavo povedal: "Stále to je na tvojom rozhodnutí. Určite som porušil dopravné predpisy, ale nedalo by sa teraz jedno očko privrieť, alebo....?"

Karol písal ďalej, potom vytrhol papier z bloku a dal ho Tomášovi.

"Ďakujem." sarkasticky poznamenal Tomáš, nedokázal skryť vo svojom hlase sklamanie.

Bez jedného slova sa Karol vrátil späť k svojmu hliadkovému autu.

Tomáš čakal a pozoroval ho v spätnom zrkadle.

Potom otvoril zložený papier a bol zvedavý koľko ho teraz tento špás bude stáť?

He, to je vtip? Nebol to žiadny pokutový blok!

A potom Tomáš začal čítať:

"Milý Tomáš, mal som malú dcéru. Keď mala päť, zomrela pri dopravenej nehode. Jednoducho povedané, ten chlap skúsený šofér bol moc rýchly. Dostal pokutu, mal súd a potom tri mesiace v lochu a potom bol ten muž znovu voľný. Voľný, aby mohol objať svoje obidve dcéry, ktoré mal on.

Ja som mal len jednu, a budem musieť čakať až ju budem môcť znovu objať v nebi. Tisíckrát som sa pokúšal tomu mužovi odpustiť. Možno že som to dokázal, ale na ňu musím myslieť stále, pokiaľ budem nažive. Aj teraz.

Dávaj prosím za volantom pozor, ponáhľaj sa pomaly, Tomáš. Môj syn je to jediné čo mi ešte zostalo.....zdravím ťa, Karol."

Tomáš sa otočil a uvidel Karola odchádzať. Ten sa znovu vracal k policajnému autu, naštartoval a odišiel. Tomáš sa na neho pozeral, pokiaľ mu nezmizol z očí. Až po niekoľkých minútach sa pomaly rozbehol smerom domov, celou cestou poctivo dodržiaval rýchlosť, bol ostražitý a na prechodoch poctivo púšťal chodcov, čo predtým nezvykol.

V duchu sa modlil a prosil o prepáčenie a ako prišiel domov objal svoju prekvapenú ženu a obe dcéry v náručí pevným stiskom. Život je veľmi cenný.

Zaobchádzaj s ním svedomite a opatrne.

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia