príbeh zo života, psychické zrútenie, neurol, depresia

Tak na žiadosť viacerých sem opäť pridávam svoj príbeh a svoje spolužitie s mojim prekliatim...NEUROLOM....nechce mi to uverejniť celé naraz, kvôli dĺžke, tak som to rozdelil na dve časti.PRVÁ ČASŤ

Kto vlastne som? Prečo sa vlastne cítim tak ako sa cítim? Čo sa so mnou stalo?Nie je to na to, aby ma niekto ľutoval....je to dobrovoľný „VÝSLUCH NA DETEKTORE LŽÍ ŽIVOTA“ nečakajte, kým sa poučíte na svojich chybách....skúste sa poučiť na mojich.Neviem, či to niekto bude čítať. Potrebujem spoveď. No ale čo keď som síce pokrstený a dokonca vnuk greckokat. farára, ale rozvedený? Na spoveď ísť nemôžem. Sebavedomia mi pánboh veľa nenadelil, stále som si myslel že som škaredý a žiadna žena ma nebude chcieť. No napriek tomu som si mladosť celkom užíval. Venoval sa koničkom....hral som tenis, chdil do Budape*i na štadiónové megakoncerty, aj peňazí som si dokazal zarobiť. Aj frajerku som si nejako našiel. Vyštudoval dosť ťažkú Univerzitu veterinárskeho lekárstva. No skončil som školu rok po revolúcii.....blbá doba, divoké privatizácie bordel a chaos. Žial nenašiel som ďalšie uplatnenie vo fachu. Robil som kadečo....dokonca aj liftboya v hoteli...Celý môj domček z kariet sa začal rúcať keď ma moja snúbenica po 5 rokoch poslala k vode. Vedel som, že ma podvádza a ja somár som sa ešte trápil a asi 3 mesiace usilovne ožieral. Výsledkom bola svadba z trucu, alebo skôr strachu. že ostanem sám. No bolo z toho nakoniec pekné manželstvo a dve krásne dcéry, ktoré milujem....dokonca som urobil poriadny skok v kariére....začal som pracovať pre farmaceutické firmy, vozil sa v drahom aute, s mobilom a notebookom. A štvorciferným zárobkom. Pýcha predchádza pád. Prišla kríza vo vzťahu, nevera, a havária....čelná zrážka a ja som nafúkal alkohol. Hmmmmm.....odvtedy nepijem....17 rokov....no nepomohlo....manželka sa síce vrátila ale krízu sme nerozchodili....ROZVOD.....zrutil sa mi svet a ja som sa zrútil....vypestoval príšernú závislosť na BZD.na dlhé dlhé roky. Je toho veľa veľa ešte.....snáď nabudúce, ak to niekoho bude zaujímať.....snažím sa postaviť na nohy.....aj nejaká práca sa črtá....snažím sa napraviť kontakt s detmi, ktorý je na bode mrazu.Ďakujem svojej priateľke Dagmar Remeteiová, že to so mnou stále vydržala......Prajem všetkým pekný deňP.S. Viem, že je tu kopa ľudí s neporovnateľne väčšími problémami....tak mi odpustite, že sa sťažujem

Kto som? Odkiaľ som prišiel? Kam kráčam?....POKRAČOVANIE?Minule som skončil pri tom ako sa mi zrútil celý svet odchodom manželky s deťmi a rozvodom. Chcel by som ešte doplniť, že celý život som vyrastal a žil v "matriarcháte" rodičia rozvedení. A tak som mal stale okolo seba mamu, babku a staršiu sestru. Áno bol tu ešte dedo, ale voči tomu som mal veľký rešpekt a odstup ako ku gr. kat. farárovi na to aby som sa mu zdôveroval s problémami. Otec sa na nás vykašlal keď som mal dva roky, a ako som sa dozvedel mama prežívala veľké stresy v tehotenstve so mnou. Môj otec je taký "úžasný", že nás so sestrou nepriznal ani pred svojimi detmi z ďalšieho manželstva.....hmmmmmm.....nevidel som ho 20 rokov. Ani neviem či žije.Takže ako to býva rovnaký osud, rozvod postihol aj mna a aj ked na všetko treba dvoch, mám na tom dosť veľkú vinu. Krízy sú samozrejmosť, no ja som sa veľakrát nezachoval férovo k ex. Bol som u*ipačný, drzý, klamal som....až to vyústilo do vzájomnej alergie navzájom. Ešte stále to však dcéry držali pokope. No prišiel jeden "krásny" deň....nedeľa koncom školského roku....ona vstala a povedala že odchádza. Samozrejme som to nebral vážne...prehováral som, sľuboval. Hral divadlo, že ma infarkt obchádza. Nepomohlo. Zistil som, že má skoro prázdne skrine, že si veci postupne už dlhší čas odnášala k svojej mame. Zavolala svojmu znamemu a ten po nich prišiel. Stál som v kuchyni opretý o chladničku a potom to prišlo.....žiadne divadlo....zosunul som sa k zemi. Moja budúcnosť vtedy pripominala čiernu dieru. Spamatal som sa až keď prišla moja už nebohá mama, ktorú zavolala moja ex, aby ma prišla ratovať.Neviem čo sa vlastne dialo ďalej tento deň. Mama utešovala ako vždy. Tým, že mama bola rozvedená, všemožne sa snažila nahradiť mi aj otca, ale to sa samozrejme nedá. A malo a stále to má na mňa veľký dopad....úzkostlivo sa o mňa starala, všetko čo mohla vyriešila a vybavila za mňa. A malo to aj odvrátenú stranu.....vedela potom dobre citovo vydierať....že ona sa stará a ja som taký a onaký. Poznáte to....opičia láska....alebo, že mi robila tým medvediu službu. Asi tu tiež pramení moja neschopnosť celkom zvládať môj život a každodenné starosti a problémy.No vrátim sa k odchodu ex s dcérami....týždeň po odchode som čuduj sa svete prežil celkom v pohode, stále som si vravel, ved sa porozprávame, vrátia sa a tak. dokonca hned ďalší víkend som si šiel pre dievčatá, strávili sme ho pekne...kupalisko atd. bol som celkom stastný. V nedeľu som ich viezol naspäť ku svokre kde doteraz bývajú a vyrazil na cestu domov....je to asi 30 km od Košic.....cesta cez les. V polovici cesty mi zacalo byť blbo, nervy začali pracovať. Zastavil som zapálil si a snažil sa rozdýchať. No ale ja už som ledva došiel domov. Celý roztrasený som za zvalil na pohovku a vtedy to prišlo naozaj.....PSYCHICKY AJ FYZICKY SOM SA ZRÚTIL.....blbo mi je ešte aj po rokoch ked na to myslím, píšem o tom......zatiaľ končím...pokračovanie snáď nabudúceVopred Vám všetkým ďakujem za trpezlivosť so mnou......pekný zbytok dňa a pohodový víkend Vám prajem

Kto som? Odkiaľ som prišiel a kam kráčam??? Ideme ďalej.....POJDE TO TUHÉHO.Naposledy som vám písal o mojom prvom víkende s dcérami po ich odchode s manželkou odo mňa. Keď som ich odviezol domov....autom.....už som sa ledva vrátil domov. Bolo mi príšerne zle. Prežíval som svoj súkromný koniečc sveta. Prišiel som domov, zvalil na pohovku a doslova psychicky a fyzicky zrútil. Asi som zavolal mame, keďže čoskoro prišla. To čo sa dialo po tomto dni.....dni, mesiace dokonca roky.....ani pri najlepšej vôli neviem zoradť v žiadnej chronológii. Boli to šedivé dni ubiehajúce jeden za druhým, keď som len ležal na pohovke a bezducho prepínal tv kanály. Mama ku mne každý deň chodila, snažila sa ma rozptýliť, napchať do mňa jedlo či len tak sedela pri mne.Nebavilo ma nič, okolitý svet pre mňa neexistoval, nechcelo sa mi ani dýchať. Nechcelo na WC, umyť a tobôž sprchovať. Čoskoro som zistil, že som schudol 25 kil.Bola zo mňa troska, ale to som netušil, že bude zo mňa ešte väčšia.Samozrejme chodil som k psychiatričke, kde ma odvliekla mama. A tak som začal byť pokusným králikom....Vyskúšala na mne snáď všetky lieky od A po Z. Antidepresíva, antipsychotiká, ale aj pre mňa osudné benzodiazepíny....najma Neurol a Zolpidem. Tak šli dni za sebou. A ja som sa každý večer len otočil na druhý bok a spal.Po čase mama navrhla, aby som prišiel ku nej aby nemusela chodiť každý deň ku mne. Samozrejme mne to bolo jedno...súhlasil som. Ani neviem ako dlho som tak fungoval u mamy. Viem len že to bolo pre mňa obdobie nekontrolovateľného plaču....nezastaviteľného. Po čase ani neviem ako prišiel zlom....uvedomil som si, že takto to nemôže ísť ďalej. Ako tak som sa vzchopil a vrátil sám domov. Na Neurol a Zolpidem som si až veľmi zvykol. Sedel som celé dni doma...pred TV a za PC. Bez roboty, príjmu....dlhy narastali. Bolo mi všetko jedno. Zrazu na POKECI si ma vyhliadla istá rozvedena Erika z Medzilaboriec. Doslova ona mňa zbalila....nepochopím, čo na takej troske videla. Vôbec som nebol zrelý na nejaký vzťah a tak to aj dopadlo....trvalo to asi rok. Začal som chodiť ku psychologičke na skupinovú terapiu....samozrejme s Neurolom vo vrecku. Spoznal som tam peknu a krehku dievčinu Jeanette....a zrazu som už niečo pocítil.....CITY. Netrvalo to dlho...pár mesiacov a prišla rana......prestala chodiť na terapiu a dozvedeli sme sa, že sa doma obesila. Bol som zasa tam kde som bol na začiatku. A dávky liekov som usilovne zvysšoval. Po čase sa objavila...zasa cez Pokec....Blanka....rozvedená 3 deti. Zasa si ma "klofla" mne to bolo už všetko jedno....bol som ukážkový narkoman už....hromady Neurolu a Zolpidemu....bez toho som nedokázal už fungovať. Predpisoval som si ich už sám na veterinárske recepty a mnohdy aj po nociach som utekal nočákom do pohotovostnej lekárne na druhý koniec Košic pre lieky. A ledva som vyšiel von, už s trasúcimi rukami som hltal tabletky. Vrchol bol, keď som "drzo" poslal ráno Blanku do Tesca s receptom pre lieky lebo ja s absťákom by som nedošiel. Ona celkovo zohrala v mojom živote dôležitú, aj keď rozporuplnú úlohu. Mne pripadalo to hltanie liekov normálne, no bola to ona, ktorá mi v príhodnej chvíli naznačila že by som s tym mal niečo robiť. Ja som ju normálne počúvol, zbalil kufor a šiel do Centra pre liečbu drogových závislostí na liečenie. V tej dobe už som "potreboval" aspoň 20 tbl 1mg Neurolu denne a aspoň 10 tbl Stilnoxu denne. Prvý deň som zvladol ešte nadopovaný dobre, ale na druhý deň mi odstavili všetky lieky naraz a prišlo PEKLO NA ZEMIďakujem, musím sa zasa nadýchnuť aby som pokračoval

Kto som? Odkiaľ som prišiel a kam kráčam?....CESTA NA ÚPLNÉ DNO....Minule som skončil tým, že do môjho života vošla Blanka, ktorá určite hneď videla, že som závislý na liekoch a mala to šťastie, že sa jej podarilo otvor** mi oči. Že som si uvedomil, že nie som absolútne v poriadku. Nastúpil som na detoxikáciu, odvykačku, na liečenie. Po dňoch, keď som do seba za den nahádzal aj zopár desiatok tabletiek Neurolu a Stilnoxu, mi v CPLDZ Košice nedali zo dňa na deň ani privoňat k takej tabletke.....začalo peklo....peklo detoxikácie....peklo absťákov. Hrozné je slabé slovo. prejavili sa snáď všetky príznaky na mne (okrem zvracania....zvláštne...hmmmm) prišla hrozná triaška, svrbenie až pálenie celého tela...závraty, bolesti hlavy...pocit horúčky...neskutočné potenie, najmä v noci, budil som sa a mohol som všetko žmýkať. Dokonca som sa pár krát v noci počúral....áno dobre čítate...počúral. Začal mi blbnúť tlak, vyskakoval mi až na 220/150, nereagoval na žiadne lieky. Potácal som sa na hranici kolapsu. MYSLEL SOM SI, ŽE ZOMRIEM. Pamätám si, raz ma síce s doprovodom, ale pešo (cca 500-700 metrov) poslali v takom stave na interné-kardiológiu. Myslel som si, že mi udrela posledná hodinka. Mal som si chuť ľahnúť na cestu a ostať tak a nezaujímalo ma čo so mnou bude. Sám neviem ako som to zvládol. Z toho raz panika, inokedy záchvaty ťažkej depresie. ALPRAZOLAMOVE PEKLO...(alprazolam je účinná latka Neurolu, Xanaxu, Frontinu a Hellexu ). V liečebni je režimová terapia...teda celodenný režim...pracovna terapia, psychoterapia, arteterapia, biblioterapia....proste stále niečo, aby ste nemysleli na svoje problémy a zvykli si opäť na nejaký denný režim. Mňa s týmito príznakmi nechali cele 2 týždne len polihovať a ponevierať sa bezducho sem a tam. Priateľka Blanka ma chodila skoro každý deň navštevovať....chodila ma kŕmiť, lebo s trasúcimi rukami som sa nedokázal ani najesť.. Mal som tam notebook, že si popozerám filmy....ani som ho z kufra nevytiahol. Jediný rituál, ktorý som ako tak mal, že ráno o 6 tej som s priateľkou telefonoval. Po dvoch - troch týždňoch fyzické absťáky ustúpili, ustúpilo aj napätie a úzkosť....a začala úradovať psychika. Padol som nie do ťaťkej ale superťažkej depresie....letargia ako sviňa. Asi to bolo poriadne vidno, keďže raz si ma zavolal doktorka a taktne mi naznačila, že keby som mal niekedy myšlienky to dobrovoľne skončiť....isť na onen svet, že sa mam zver** personálu. Ja som musel vyzerať ako socha vytesaná z kameňa....pripadal som si ako stroj...bez emócií..bez úsmevu, bez plaču. Proste totálne ako v katatónii. Raz sa ma priateľka spýtala, že čo cítim, keď príde za mnou? Ja som ako robot odpovedal, že ja viem, že by som sa mal z toho tešiť, ale že žiaľ necítim nič. Odišla s plačom a mne aj to bolo jedno?Celé liečenie trvalo 9 týždňov a ja som do konca len vegetoval, nútil sa do činnosti. Žiaden výraznejší pokrok. Teraz viem a zdôrazňujem vám, že fyzickú závislosť, hoc aká je strašná prekonáte ak chcete pomerne za krátku dobu. Ale dôsledky psychickej závislosti su na mesiace, roky. Nie nechcem vás odhovárať aby ste preto vzdali vy váš boj, ale majte na pamäti, že táto etapa trvá dlho.Či sa vám to bude páčiť, alebo nie, každý z nás čo sme sa mesiace, roky napchávali týmito liekmi....sme toxikomanmi....či ja či vy. S tým sa musíte zmier**. Píšem vám surovú pravdu. Keďže som študoval medicínu (aj ked veterinu), pracoval vo farmaceutických firmách (práve v takých, čo vyrábajú psychiatrické lieky) a po prednáškach racionálnej terapie v liečebni...preto vám môžem napísať a prosím verte mi...lieky Neurol, Xanax, Hellex, Frontin, Lexaurin, Diazepam, oxazepam, Stilnox, Hypnogen, Zolpidem, Gerodorm, Dormicum, Zopiclon...a vela ďalších benzodiazepínov....sú SVINSTVO medzi svinstvami!!!! Nemajú sa užívať dlhodobo....iba zopár týždňov.....proste tadiaľ cesta nevedie....ale pacienti a aj doktori na to žiaľ kašlú.Jeden fakt z odbornej literatúry za všetko....závislosť na alprazolame (Neurol, Xanax, Frontin, Hellex atď.) je neporovnateľne silnejšia ako závislosť na HEROINE!!!!Ešte veľa vecí o Neurole by som vám napísal, a aj napíšem, lebo môj boj ešte neskončil.Z liečenia som sa vrátil síce bez Neurolu a Stilnoxu, ale ako zombík. Kamenná tvár bez ducha. Nepotešilo vôbec ani to, že mi Blanka vtedy kým som nebol doma kúpila nový televízor. Netešil som sa ničoho. Psychické následky trvali dlho...veľmi dlho. Ale prvý krok som vtedy spravil. Abstinoval som...a dosť dlho.....no Diabol stále vytrvalo striehol.Myslím, že nateraz zasa dosť, veď to ani nikto nedočíta do konca.....a zasa ma to vyčerpalo. Pekný zbytok víkendu Vám praje Ivo J. Miškovič

Kto som? Odkiaľ som prišiel a kam kráčam?...pokračovanie...ŽIVOT V ODTIEŇOCH ŠEDIVEJ FARBY....Keď som prišiel z liečenia domov cítil som sa zvláštne, veľmi zvláštne. Ten pocit asi ani neviem opísať.....Cítil som sa ako stroj, bez emócií, bez iskry života... hotový TERMINÁTOR. Mimické svaly na tvári som ani nepotreboval. 24 hodín denne, 7 dní v týždni rovnaká bezduchá tvár. Býval som sám v 3 izbovom byte, priateľka Blanka prišla stále na víkend, niekedy sama inokedy s najmladšou dcérou. A čo sme celý víkend robili? Sedeli pred telkou, sem tam nejaký dialóg. Bolo to hrozné...niekedy trápne až. Komunikácia viazla, vyčerpávalo ma to. Celé dni doma. Nebol som ešte schopný pracovať. Všetky sociálne a pracovné návyky boli kdesi dávno preč. Doonca už hygienické návyky upadali. Možno to viacerí poznáte....nechce sa vám ani prezliect....chlapi oholiť....hrozné. Bolo mi všetko jedno. Všetko kvôli malým „neškodným“ tabletkam, ktoré napáchali v tele toľko zla. Teraz sa zamyslite....vezmime si taký Neurol, či Xanax. Najsilnejšia tabletka je 1mg.....živo si to predstavte...JEDEN MILIGRAM!!!! Koľko to je? Totálne zanedbateľné množstvo. Skúste si predstaviť napríklad 1 mg práškového cukru. Videli by ste to mizivé mnozstvo voľným okom na váhe??? NIE.....a teraz si uvedomte ako ten 1mg vie ovplyvnit mozog. Strašné svinstvo!!! A tak plynuli dni za dňom. Nemal som žiadny príjem, neplatil účty, dlhy narastali. Stále som si to nechcel uvedomovať. To najnutnejšie hasila moja mama. A tým len živila moju neschopnosť sa postarať sám o seba. Priateľka tiež peniazmi neoplyvala, takže bolo všelijako. Obliekal som sa zo second handu, čo vozil sestrin priateľ z Nemecka. A strava? Katastrofa. Bol som rád, keď som mal doma aspoň chlieb a niečo natrieť na neho. Častokrát nebolo ani to. Čo som robil? Chodil som k rehoľným setrám Vincentkám, kde rozdávali 2 do tyždna nejaké potraviny, ktoré im dávali hypermarkety pred koncom záruky. A čo ak aj to nebolo? Drzo som sa najedol aspon rožkov v supermarkete a zdúchol bez platenia, alebo som rovno kradol potraviny. Bolo mi všetko jedno. Vtedy aspoň sem tam prišli deti ku mne na víkend, keď som mal aspoň nejaké peniaze. Neskôr nastala situácia s priateľkiným otcom, ktorú bolo treba riešiť. Dlhé roky trpel Parkinsonovou chorobou a k tomu sa pridala schizofrénia a demencia. Bol vdovec, potreboval celodenný dozor. Do ústavu ho nechceli dať, tak ja som sa podujal, že bude u mňa v byte a ja s ním budem a priaťeľka sa presťahuje tiež. Až neskôr som si uvedomil do čoho som sa to pustil. Situacia bola hrozná, každodenné napätie až výbušná atmosféra. S Blankou sme sa hádali stále. Nezvládala tú situáciu a ja tobôž nie. Urobil som chybu, že som sa na to dal. Mal som problém sám so sebou a nie to ešte s psychicky chorým starým pánom. Dôsledky nedali na seba dlho čakať. Začal som mu kradnúť tabletky a vhupol som tým do recidívy. Akoby to nebolo dosť, zomrela mi babka...mala 97 rokov a veľmi som ju mal rád. Práve v ten víkend som mal doma deti. Je to hrozné, ale nadopoval som sa zasa liekmi tak, že si nepamätám čo sme s deťmi cez víkend robili. Pamätám len hrozný bordel v byte a to, že neboli hladné. Prišla pre ne ex a ja som vyrobil nejakú hádku a cirkus, že až niekto zavolal mestskú políciu. Nakoniec odišli len po upozornení. Ex s deťmi odišli a zostal som sám so svojím trápením a výčitkami....čo som to zasa urobil. Ne viem, ale moja bývalá mi potom do telefónu povedala, že deti už nechcú ku mne ísť....neviem či to bola pravda. Vrcholom tohto sledu okolností bolo to, že som o pár dní zaspal na pohreb vlastnej babke. Ked som dobehol už sa ľudia rozchádzali z cintorína. A kar? Ten si žiaľ zasa vôbec nepamätám. A za všetkým tým zasa malé nenapadne biele tabletky!!! Ostal som zasa čiernou ovcou rodiny. Mama ma vtedy dotiahla akože na kontrolu do Centra liečby drogových závislostí a tam si ma chceli znova ihneď nechať. Strašne som sa zľakol, jednali so mnou ako s nesvojprávnym. Že musím sa liečiť, že sám to nedokážem, že nemám žiadnu vôľu. Doktorka normálne kričala na mňa. Neviem čo sa vo mne vtedy zlomilo, ale povedal som si DOSŤ.....zdravo som sa nasral a povedal som si, že ja to dokažem. A aj som to dokázal. Po 2 tyždnovej recidíve som sa uistil, že lieky fakt nič nevyriešia a zasa som bol čistý. A ešte jeden dopad celý ten exces mal.....Blankin otec, ktorý bol u mňa zobral kľúče a ušiel. Našla ho až polícia. Blanka sa na mňa nepríčetne vykričala...ja som nedokázal reagovať ináč, len tak, že som ju vyhodil z bytu. Mal som toho za ten posledný mesiac plné zuby....bolo to asi rok po mojom odvykacom liečení. Ona dala otca do domova soc. Služieb a rozišli sme sa. Síce nie na dlho ale to bude snáď ďalšia kapitola.....takýto scénár nedokáže snáď nikto napísať....iba male nenápadné „neškodné“ tabletky...tabletky, ktorých sa predpíšu na svete denne celé tony!!!

Pekný deň a úspešný týždeň Vám praje Ivo

Kto som? Odkiaľ som prišiel a kam kráčam?...pokračovanie.....POD PAPUČOU a VYSLOBODENIE.S Blankou som sa zoznámil v roku 2008. Cez Pokec...ako ináč. Prehodili sme tam pár viet, správ a bolo z toho rande, celkom príjemná prechádzka v košickom lesoparku. Blondýna, o necelý rok staršia, dvakrát rozvedená s dvoma dcérami. Z toho vraj s jednou nie je v kontakte, lebo ju vraj pre vážne hádky a rozpory vyhodila z bytu. Konečne som trávil čas aj inde ako doma, chodili sme na prechádzky a sedeli u nich doma. Mala jednoizbový byt. Ohúrila ma faktami, že dlhé roky žila s nejakým mafiánom z klanu Okolyčányiovcov, že má ešte jeden byt, že je spolumajiteľka nejakej reštaurácie....hmmm no pripadal som si ako nula pri nej.Takto to išlo skoro dva roky. Jedno jej zato môžem ďakovať, že ma „dostala“ na to liečenie od závislosti na liekoch. Niečo mi však nesedelo.V období, keď ako som písal, býval u mňa jej chorý otec, som z nej doslova vypáčil pravdu. Žiadna rešturácia nebola, ani mafián a čo ma dorazilo bola 3 krat rozvedená a nemala len dve dcery, ale aj syna, ktorého mi predtým predstavila ako nemanželské dieťa svojho otca. Ten bol ale fakt čierna ovca rodiny, kradol peniaze v rodine, vydieral citovo každého....takže toho fakt vyhodila z domu...tuším teraz má 30 rokov a nikde ešte zatiaľ nerobil, nedokončil ani strednú školu....a bol ukážkový gambler.Nuž neodsudzujem ju preto, že ma 3 deti, každe s iným partnerom, že klamala o sebe....robila zo seba viac než bola....ale PREČO také klamstvá? Bála sa snáď, že ju odkopnem? Myslím, že s úprimnosťou by ďalej zašla. Ja som to nechal tak, odpustil som jej, aj keď nikdy nepovedala ani len prepáč. Svojim postojom som sa dostal do menejcennej pozície vo vzťahu. Proste zametala so mnou ako chcela. Úkázal som jej svoje slabiny, svoju zraniteľnosť a ona to patrične využívala. Na druhej strane sa musím priznať, že som pochopil ako sa cítili ľudia okolo mňa keď som im klamal. A klamstie zo mňa ze celý život vyšlo dosť.Ona cez týždeň robila babysitterku pre istú rodinu košických zbohatlíkov (za 300E mesačne), ani tam si nevedela pýtať viac hoci na to mali peňazí až až. Tiež neoplývala sebavedomím. Víkendy sme trávili u mňa...prišla s mladšou dcérou, ktorá ani päty nevytiahla z detskej izby u mna a s jedlom ju Blanka obskakovala. Mladá len čumela do notebooku. A my? Papučová kultúra....gauč a telka. Postupom času to už bolo tak, že celý týždeň som sa tešil, že prídu a nebudem sám a v nedeľu som sa zasa tešil, že už odchádzajú. Bol som úplne vnútorne rozpoltený. Prvý krát sme sa rozišli, vtedy ako som písal, keď jej chorý otec mi ušiel do mesta a našla ho až polícia. Rozchod trval dva dni. Zasa sme sa vrhli navzajom do náručia. Otca nakoniec dala do domova sociálnych služieb, kde žiaľ o pár mesiacov zomrel. A tak to išlo ďalej.....respektíve nšlo. Rutina, zvyk....stále dookola ten istý scénar sa mi v hlave opakoval. Čo keď ostanem sám. Tak som trpel jej rozmary. Ale čosi vo mne z času načas hlodalo. Raz som natrafil na Zoznamke na dcéru bývalej riaditeľky gympla na ktorý som chodil....Oľgu. Začali sme sa stretávať....poza Blankyn chrbát. Aj som ju podviedol...Blanku....ak to vôbec bola nevera, keď vzťah medzi nami sa nedal ani nazvať už vzťahom. A zasa prišlo precitnutie. Spomínaná Oľga sa vyfarbila po necelom mesiaci ako normálna alkoholička. Robila doma účtovníctvo doma a ako som zistil, každý deň stiahla minimálne sedmičku Fernetu.Pohádal som sa s ňou a ona? Dala prednosť fľaške predo mnou a na Silvestra večer o 6tej ma vyhodila. Škoda ľutovať. A ja o dve hodiny som skončil na Silvestra u koho? No u Blanky? Prečo? No predsa zo strachu, že ostanem sám, že ma už nikdy žiadna žena nebude chcieť  A zasa rutina a zvyk. Dookola to isté. V roku 2010 sa mi ozval spolužiak s univerzity, že má pre mňa robotu....po dlhom čase....farmaceutický reprezentant. Plat 1800€ akurát som si musel kúpiť auto. Dovtedy som mal vo firmách stále služobné.Čuduj sa svete...Blanka bola zrazu ku mne neskutočne milá a už plánovala, že keď prerobím byt, do čoho som sa pustil....presťahuje sa a budeme konečne spolu. Hmmmmmm......akože sa takým ženám vraví? Myslím, že ZLATOKOPKA. Ale ja somár som jej na to naletel. Zasa úradoval môj strach zo samoty.Ja som rozmýšľal ako obstáť v práci ked som od rozvodu skoro vobec nepracoval. Mal som navštevovať lekárov, nemocnice, lekárne. Limity som žiaľ neplnil. Bol to pre mňa šok po takej dlhej dobe. No stále so dúfal, že „sa to“ rozbehne. Začal som prerábať byt, namiesto toho aby som najprv splatil dlžoby a našetril nejakú rezervu. CHYBA!!!!Moja radosť z dobrého zamestnania netrvala dlho po 10 mesiacoch mi zmluvu zrušili a ja som ostal bez peňazí a so sklamanou zlatokopkou Blankou na krku. Zasa prišlo obdobie, keď ani neviem ako plynuli udalosti. Môj neúspech v práci ma zdeptal poriadne. Viem, že na vine som si sám.Prišiel rok 2011, a po jednotvárnom plynutí dní som...sa postavil na váhu. Neviem prečo ma to napdlo. Ukázala 104kg.Doslova som sa zdesil. Ani neviem ako som si povedal....DOSŤ. Takto to ďalej nejde. Sadol som na stacionárny bike...raz....dvakrát....až som každý deň bicykloval. Trochu som znormalizoval stravu. Prišiel marec 2012 a zavolal mi sestrin priateľ, či nechcem robiť na kúpalisku Ryba v Košiciach. Všetko, čo treba....kosiť trávu, strihať živé ploty, čistiť bazény, natierať člny. Trvalo mi to kym som si zvykol zasa na prácu, ale táto mi strašne pomohla. Bol som v prírode, medzi ľudmi...pri vode. Do prace som chodil bicyklom....12 km denne, z toho polovicu hore kopcom. Plával som, pracoval fyzicky. Schudol som 24 kíl. Bol som opálený.....začal som sa viac mať rád, sebavedomie mi stuplo....začalo obdobie, keď som bol šťastný.....aj keď problémy, dlhy, Blanka ešte stále boli súčasťou môjho života....začínalo to vyzerať nadejne....

No budúcnosť stále bola neistá....

Jedno bolo však pozitívne celé tie roky od liečenia som abstinoval....aj keď náprava mojej psychiky šla slimačím tempom.

Asi je to už dlhé....snáď ten svoj príbeh dopíšem

Pekný deň Vám všetkým praje Ivo

Kto som? Odkiaľ som prišiel a kam kráčam?...pokračovanieKÚPALISKOVÁ SEZÓNA, MASÁŽNA ŠKOLA a RECIDÍVA. Na začiatok doplním, že v roku 2010, ked som ešte robil pre farmaceutickú firmu, som prvý krát v živote schytal fibriláciu srdcových predsiení (je to forma srdcovej arytmie, ked sa srdcové predsiene nekoordinovane rýchlo chveju a frekvencia dosahuje až 200 za minútu) skončil som v krátkom slede 2 x vo Východoslovenskom ústave srdcových chorôb. Vtedy to ešte napravila medikamentózna liečba, infúzne podané lieky navodili normálny srdcový rytmus. No ale vystrašilo ma to poriadne. A tu chcem znova zdôrazniť, že aj toto môže byť následok dlhodobého užívania návykových liekov. Aj ked som ich vtedy už nebral.No vrátim sa do dejovej línie. Rok 2012 bol pre mňa ako ho nazývam „Kúpaliskový rok“. Ako som už spomínal, schudol som, nabral kondíciu. Z plávania, bicyklovania a fyzickej práce. V máji, keď sme kúpalisko otvorili, boli už 30ky horúčavy. Plno ludí, krásne počasie, kolektív ľudí. HMMMM.....kde boli tie moje terajšie sociálne fobie...agorafóbie? Do práce som chodil na bicykli na piatu ráno a odchádzal som o devietaj večer (zasa na bicykli a to 6km do kopca!!!!), aj to sa mi niekedy nechcelo, chodil som domov len prespávať. Od desiatej, keď sme kupalisko otvaráli do siedmej vecčer sme sa len starali o chod kúpaliska. No a mimo toho...údržba, príprava akcíí atď. Samozrejme bolo dosť času aj na opaľovanie, plávanie. Vyzeral som ako „černoch“. Počúval som mp3ku, čítal, flirtoval s ženami. Blanka bola mimo dosah....od mája do októbra nebola na Slovensku...bola s tymi zbohatlíkmi v Chorvátsku, Španielsku, kde majú vily pri mori. A pravdu povediac ani mi nechýbala. A zjavne ani ja jej. V podstate to bolo akoby medzi nami ani nebol žiadny vzťah. Užíval som si „slobodu“ leto, slnko. V mojom plážovom období sa mihla akurát jedna baba...Gabriela, ale nakoniec to ostalo len vo fáze sexu a netrvalo to ani mesiac.Robil som len za 2€ na hodinu, zďaleka nestačilo na živobytie, ani nie na splátky dlhov, ale ja som bol šťastný, nepozeral som do budúcnosti. Radosť mi síce pokazila Blanka, ktorej som jeden zo svojich mobilov požičal do zahraničia a skoro ma trafilo, keď som zistil, že za mesiac urobila účet skoro 200 €. Samozrejme nedala mi ani cent.V obdobi ked som robil na kupalisku, robil som si aj masérsku školu na Červenom kríži...takže v auguste bol so mňa po skúškach cetrifikovaný masér. A tak som si pár €€€ zarobil na kupku aj masírovaním.Jedno ma mrzelo,...že moje dcéry niekedy neprišli na kúpalisko, veď mohli zadarmo. Ale aj tak naš vzťah bol vtedy aspoň taký, že sme si telefónovali.Mimochodom, na kúpalisko som sa dostal tak, že moja ségra robila prevádzkovateľovi účtovnístvo a jej priateľ tréno val vodne pólo. No všetko má svoj koniec, prišiel september....babie letoa v októbri už len závam nostalgie vo vzduchu....za sezonou. No a najviac ma sklamalo, že prevádzkovateľ dal vypoveď a ďalšiu sezónu už mal prevádzkovať kúpalisko niekto iný, takže mal som po robote, ktorá ma po rokoch aj bavila. Blanka sa vrátila zo zahraničia, no vzťah bol na bode mrazu. Zasa víkendy pred telkou a usilovne zo mňa vysávala energiu.Tak som aspon doma z jednej izby urobil masérsku šmykňu a privyrobil som si niečo. Ku náramnému socialnemu príspevku 62,5€ od štátu.No čo čert nechcel, v januári 2013 som dostal neskutočne brutálnu chrípku, horúčky cez 40. Som myslel, že umieram. Moja drahá Blanka sa asi 2 týždne neukázala, aby mi aspoň čaj navarila.....chudera, vraj aby sa nenakazila. Poslal som ju ja do pi...i. Doslova. Keď to zabila poznámkou, že mal som si mal ošetrovateľku zbaliť. Vyriešil som to tak, že si dáme „pauzu“ 3 mesiace a uvidíme, či niekto niekomu bude chýbať.Neviem či to spôsobila chrípka, alebo stresy (hlavne dlhy a samota) čo na mňa doľahli...ocitol som sa zrazu v stave. Ktorý som nikdy v živote nezažil. Bolo mi strašne zle, triasol som sa, bolo mi na odpadnutie, myslel som, že umieram. Mama ma dotrepala do nemocnice a tam ma vyšetrili za 3 týždňe komplet. Nič nenašli, no mne bolo príšerne. Vraj to bude asi niečo psychické. Tak som zašiel ku mojej psychiatričke...volala sa MUDr. Smiešková, ale to meno to bolo na nej jediné pozitívne. Povedala, že áno môže to byť psychika, ale že to sa dá zistiť len tak, že mi nasadí zasa lieky na ukludnenie....v mojom prípade môj starý znamy kamarát NEUROL. Takže doktorka, ktorá ma posielala v roku 2008 na odvykačku mi znova núka Neurol.....f*sa prístup. Ja som samozrejme zhltol návadu aj s navijákom a zacal som brať Neurol. Nie síce také kvantá ako predtým ale aj tak. Čo sa stalo? Spadol som do RECIDÍVY.Nateraz na záver? Kto je na vine? Doktorka? NIEEE....urobila síce profesionálnu chybu, ale na vine som bol JA JA JA. Mohla mi núkať Neurol....no ja som mohol odmietnuť. Žiaľ neodmietol som No mne všetky zdravotné problémy ustúpili, takže to bola psychika. Ale bola to výhra? Nie bola to prehra...po rokoch abstinencie pád na držku.

Tak zasa nabudúce moji priatelia

Pekný večer Vám praje Ivo

Kto som? Odkiaľ som prišiel a kam kráčam?...pokračovanieMASÉR, LUXUSNÝ MASÁŽNY SALÓN a PÁD (OBRAZNE aj DOSLOVA)Ahojte. Tí ktorí čítali moje predchádzajúce časti verejnej spoveďe, viete, že po dlhoročnom bstinovaní som zasa skončil v sieti Neurolu. Síce s pričinením psychiatričky ale....veď mám vlastnú vôľu. Mohol som odmietnuť. Neodmietol som. Teraz vďaka tomu, čo som čítal v odbornej literatúre už viem, že údajný „post akútny abstinenčmý syndróm“ fakt existuje a môže prísť aj po rokoch. Nevedel som to, nebol som na to pripravený. Neurol mi znovu zázračne „vyliečil“ moje zdravotné problémy, ktoré nevedeli oddôvodniť ani všetci lekari v nemocnici.Takže som pravidelne bral ráno a večer po 0,5mg Neurolu (ešte raz pripomínam, že Neurol, Xanax, Frontin, Helex je to iste....účinná latka alprazolam!!!). A aj keď to bola bohapustá recidíva, pár mesiacov som dodržiaval toto dávkovanie. Lenže to som ešte netušil čo bude ďalej.Keďže robota na kúpalisku padla, začal som aspoň doma masírovať, síce s certifikatom, ale načierno, bez živnosti. Vedel som, že takto určite nezbohatnem, ale netušil som, že hľadanie klientely bude až také tažké. Pár krát do týždňa som roznášal letačiky do schránok, ktoré mi vytlačila sestra, lebo som bol zasa totálne na mizine. Sociálka 62,5€ mesačne  Hľadal som aj cez Pokec, Facebook, ako sa dalo.ak som zarobil 100-200€ mesačne bol som nadšený. Pomáhala mi mama z dôchodku, s potravinami opäť rehoľné sestry. Alebo som zasa kradol rohliky v potravinách.Hľadal som samozrejme aj robotu, najmä to čo som robil....vo farmaceutických firmách...ale aj hocičo manuálne.Vo fyzickej práci ma dosť brzdilo moje choré srdce....viac krát sa opakovali stavy fibrilácie predsieni a medikamentózna liečba už nepomáhala. Končilo to stále tzv. „elektro kardioverziou“....na par minút vás uspia a dostanete elektrickú šupu defibrilátorom....ako elektrický šok, len nie do hlavy, ale do srdca. Ešte že toto malo 100% účinok a naskočil normálny rytmus. Nedá sa to však robiť do nekonečna.Príčin fibrilácie je veľa, ale je to aj chronický stres a napätie.Neschopnosť uplatniť sa, existenčné problémy....neustale napatie a uzkosť ma zvnútra rozožierali. Stačilo mi pomyslieť, ze v banke mam nepovolený debet 3000€ od čias, keď mi zrušili poslednú pracovnú zmluvu, a hned som bol „hotový“. Stálo ma to 60€ mesačne na úrokoch a ani táto situácia sa nedala donekonečna udržiavať.Už som fakt rozmýšlal, že predam 3 izbový byt a kupim menší (zabudol som napisať, že už som tak zachraňoval svoj bankrot, tým, že som predal garáž), no bol som v takej moci mojej mamy, že som sa neodvážil. Aj sme sa hádali v kuse....no nechcela ani počuť, že by som predal byt. Že všetko sa to nejako „vyrieši“.Vôbec som si neuvedomoval dôsledky.Ale prišlo dalšie K.O. ozvala sa zdravotná poisťovňa,....dlh 1800€. Všetko preto, lebo keď odišla ex s deťmi a ja som sa celkovo zrútil, „zabudol“ som, že mám živnosť (vlastne na to nikto z rodiny nepomyslel) a že ju treba zrušiť. Takže ja som v agónii po rozvode ležal doma a zabudol živnosť zrušiť aby som neplatil odvody. A to ani nehovorím, že som vôbec neriešil inkaso....ani neviem koľkorát mi vypli elektrinu.Ja som sa stále snažil a hľadal klientov na masáže a prežíval som zo dňa na deň. Na pracovné inzeráty čo som odpovedal mne nikto nereagoval. Veď koho by zaujímal chlap, ktorému ťahá na 50 ku.Mimochodom, vzťah s Blankou ešte oficiálne fungoval...no ale to vlastne nebol ani vzťah. Vôbec ma nenapĺňal. A jej to pravdepodobne bolo jedno.Prišiel rok 2013 a mňa ani neviem ako napadlo vyhľadať Janu, ktorú som poznal z masérskej školy. Zistil som, že si otvorila masážny salón v navychyteňejšom biznis centre v Košiciach (môžete ho vidieť na obrázku)....poznámka...stále som bral Neurol ako mi odporúčala doktorka 2 x 0,5mg....Ocitol som sa v pravý čas na pravom mieste, aspoň som si to vtedy myslel. Mala spoločníka, ktorého sa akurát zbavila. A mňe ponúkla možnosť užívať celkom slušné a pekné priestory, s tým, ze zložím zálohu 2000e a budem platiť polovicu nájmu, teda 450€ mesačne!!!! Bol som prostredím ohúrený, v budove sídlili desiatky firiem....zákazníkov bude ojojoj...myslel som si.Teraz by som to vyjadril asi tak, že „opila ma rohlíkom“. Kristepane, zasa som (teraz už viem) sa dostal do pazúrov ženskej, ktorá so mnou zametala.Salón to bol pekný, ale nemalo to žiadnu koncepciu. Stále všetko menila, teda pravidlá. Vízie do budúcnosti. Nálada sa jej v kuse menila. Až kým som si nevšimol jej často rozšírené zreničky a nezacítil znamy sladkastý zapach cigarety čo fajčila. Potom to už ani netajila. A veselo mi rozprávala ako sa zhulila na Bukovci (vodná nádrž pri Košiciach), že si ani nepamätá ako odšoférovala domov....ako muža podviedla s kamarátom atď. Bolo mi z toho všetkého na g*c. Nieeee, nieže by som si myslel, že ja som lepší. Vôbec. Tlak a stres urobil svoje.....Neurol pomaly zasa obopínal okolo mňa svoje chápadlá. A ja som si začal ordinovať sám....pridával som...Zasa som žil v napätí, či zarobím aspoň na prenájom priestorov. Požičiaval som si peniaze kde sa dalo a stále myslel, že sa to prelomí k lepšiemu. A spotreba Neurolu stúpala. Samozrejme to čo mi predpisovala doktorka už nestačilo. Ako sa k tomu dostať? Začal som obiehať veterinarne ambulancie svojich kolegov a prosil o recept na Neurol (na veterinarny recept sa to dalo samozrejme, akurát som zaplatil plnú cenu). Vymýšľal som si, klamal na čo ho potrebujem, no ked pozreli na moj titul v občaňáku, bez problémov mi predpísali)....hanbím sa ešte doteraz za to ako pes. Ak už som usúdil, že to takto nejde, dal som si urobiť falošnú pečiatku a predpisoval som si Neurol sám na veterinárne recepty.Aj ked som ho bral nepravidelne....už to nemalo s terapiou nič spoločné. Bola to RECIDÍVA. Nenapchával som do seba ako kedysi 15-20mg denne.....stačilo aj 3-5 mg aby som mal už výpadky pamäti a kadejaké príznaky....a absťáky, keď som dlhšie nevzal.Stále som ešte nejako dokázal fungovať ako masér.Dostal som ten najsprostejší nápad na svete, požičať si od nebankovky na prenájom....požičal som 1800€ a vratiť do roka som mal 3000€!!!!!Vzápätí prišla dalšia studená sprcha. Spoločníčka Jana sa rozhodla, že vycúva z toho a tak som mal na výber....buď to cele utiahnem sám (900€ mesačne), alebo pôjdem aj ja a prídem o zálohu 2000€ a zostane mi na krku pôžička od Providentu.Ostať som nemohol....900€ mesačne bola samovražda.....tak som prišiel aj o tú zálohu 2000€.Neostalo mi nič ine len zasa skúsiť masírovať doma. Na krku som mal už viac než 10 000€ dlhy.Odbočím ku „svojej“ Blanke už som nabral dosť síl ja na to aby som jej povedal, že ten vzťah je mierne povedané v kríze a že dáme si „pauzu“ 3 mesiace a uvidíme, či jej budem chýbať......po 3och mesiacoch sa neozvala, tak som len napísal...že Astala Vista Baby. Poslal som ju konečne po rokoch na smetisko dejín.Neviem kedy to bolo presne, ale prišla ku mne... Dagmar Remeteiová...na masáž....raz...dva krát....a bolo s ňou príjemne, dlho sme sa o kadečom rozprávali. Rozumeli sme si. Dokázal som vtedy aspoň obmedziť....žiaľ...iba obmedziť Neurol.Začal sa rozvíjať naš vzťah, tiež ale plný nedorozumení a rozporov vtedy....ale to si zasluhuje samostatnú kapitolu.A potom, prišiel pád....obrazne aj doslova. Jeden pekný deň ani neviem načo, som sa vybral do Tesca na bicykli....tmave okuliare a poriadny hrboľ na chodníku. Salto dopredu a pád...zlomená kľúčna kosť (nikdy predtým som si nič nezlomil). Na ortopédii to poriadne zbabrali....dve operácie, z toho druhá trvala vraj 5 hodín. Terapia trvala skoro rok. A to bol môj ďalší PÁD....keď som prišiel aj o možnosť masírovať a ešte k tomu stále Neurol a dlhy na krku. Niečo mi však ostalo....moja doterajšia priateľka, ktorej takto zasa ďakujem.....mám veru začo....ale to nabudúce

Pekné prežitie zajtrajšieho sviatku

A pekný deň Vám praje Ivo

Kto som? Odkiaľ som prišiel a kam kráčam?...pokračovanie DAGMAR, MAMA, VÝPADKY PAMATE, VYMETANIE NEMOCNÍC a ZOMBIE.Takže pripomeniem...zbavil som sa po 6tich rokoch nemastnej-neslanej Blanky. Skrachoval som s masážnym salónom a spoznal som moju priateľku Dagmar Remeteiová.Tu chcem ale upozorniť, že vďaka depresiám, letargii a hlavne odporného Neurolu si dosť veľa vecí z tohto obdobia čo nasledovalo nepamätám, alebo aj keď pamätám, tak ich neviem zoradiť chronologicky. A urobil dosť vecí, ktoré si nepamätám a vôbec na ne nie som hrdý. Ten vztah s Dagmar (mimochodom aj moja sestra sa volá Dagmar  ) začal na jar. Za prvé rande asi, aspoň ja? Môžem považovať prechádzku po centre Košíc....počas Dní mesta Košice, konkrétne to bola výstava autoveteránov....bolo to pekné, krásne počasie. Tých prechádzok bolo samozrejme viac. Boli sme sa najesť U Kohúta, peknej reštaurácii s príjemnou záhradou. Dokonca sme na zábradlie mosta pri mestskom parku pripli kladku s našimi iniciálkami a kľúče zahodili do neďalekeho jazierka. Bolo to fajn, len sa priznám štvalo ma že nemôžme byť viac spolu. Štvalo ma aj to, že nemôžem chodiť k nim, lebo starší syn vyhlásil, že im, rodičom nikdy neodpustí, že sa rozviedli. Keď sme sa zoznámili, bola totiž ešte vydatá...i keď už dlho nežili spolu. Rozviedla sa asi po roku, čo sme sa poznali.Podotknem, že stále som bral ten nešťastný Neurol, aj keď nepravidelne a nie tak veľa....to však nie je ospravedlnenie.Trávili sme tak cca 3 dni do týždňa spolu. U mňa doma (to som ešte býval priamo v Košiciach na sídlisku). Stresys však nezmizli, dlhy, penále, exekútori.....všetko sa na mňa sypalo. Pomáhala mi finančne....a aj Dáša (Dagmar). No nálada sa mi kývala ako na hojdačke....raz eufória, vďaka Neurolu, raz depka a dá sa povedať absťáky. Niekedy som musel vyzerať fakt asi ako rozpoltená osobnosť. Stále častejšie som mal „okno“ a to som potom nebol ja. Hotový Dr.Jekkyl a Mr.Hyde. Chytala ma žiarlivosť (teraz fakt nechápem prečo). A teraz „silné kafe“......Neurolom zmátožený som dokonca dával Dáši Neurol DO KÁVY....ano dobre čítate. Ako mi povedala, chvalabohu si to všimla, takže stále ju vyliala... ale toto ja verte mi nedokážem racionálne zdôvodniť. Ja nechápem ako ma toto mohlo napadnuť.....tak si preboha... tí ktorých sa to týka uvedomte čo dokáže chemická zlúčenina menom...ALPRAZOLAM...(Neurol, Xanax, Helex, Frontin) ale aj iné benzodiazepíny....napr. lexaurin, rivotril, diazepam, apaurin atd.My dvaja sme sa o tom už rozprávali a poprosil som ju aby mi odpustila...dakujem jej za to a ešte raz sa ospravedlňujem. Ak ku tomu niečo chce dodať, dúfam, že to okomentuje.Potom prišiel ten môj nešťastný pád z bicykla a Dášina nočná mora...borelióza. Doniečsla si ju z lesa, po prechádzke, keď ju uipol kliešť. Moja zlomená kľúčna kosť a jej „nevládna“ noha....určite bola na tom horšie ako ja. Bola 3 mesiace v nemocnici a asi 3 týždne sme tam boli spolu, ona na neurológii a ja na ortopédii.Kľúčna kosť sa až po dvoch operáciach zrastla...mám tam poriadnu kovovú dlahu a borelióza po infúziách antibiotikami a nekompromisnej rehabilitácii ustúpila.Voľný čas sme trávili väčšinou pred telkou...začalo to s našimi aktivitami ísť dolu vodou. Mnohdy som si ani nepamätal dej filmu na druhý deň...no Neurol!!!Vianoce si však pamätám, boli pekné. Horšie bolo to čo prišlo tesne po Vianociach. Bola u nás (Dáša a Ja) moja mama,a obed. Rozprávali sme sa a mama zadriemala, zaspala. Keď sa zobudila prežil som šok!!! Strhla sa bola zmätená, nepoznala nás hodnú chvíľu a videla na podlahe neexistujúce veci. Hovorila „z cesty“. Pomaly som si uvedomil čo sa asi stalo...možno mozgová príhoda....spustila u nej naplno...stareckú demenciu a schizofreniu. Pamätám sa, že som vybehol na balkón a zreval od žiaľu ako netvor. S mamou od môjho rozvodu bola ťažká reč....boli sme rovnaké povahy. Hádali sme sa, jeden druhého citovo vydierali....žiaľ...to už nezmením. Vždy mi však pomáhala, až priveľmi....to bola chyba. No toto bola však chvíľa, ktorá odštartovala jej púť k Spasiteľovi. Nech je jej zem ľahká.Ja som sa snažil sám vykorčuľovať z osídiel svojej drogy, no nešlo to doma.Tak som sa rozhodol, že sa opäť zbalím a pôjdem na liečenie do Centra na liečbu drogových závislostí.Nebudem tu zbytočne rozpisovať ako a čo tam bolo, Dáša ma navštevovala.....pomaly mi vysádzali Neurol a asi v polovici liečenia, t.j. po 4och týždňoch som bol už len na dávke 0,5mg denne. Nálada sa mi zlepšila, bol som v eufórii, že to zvládam. A vtedy som urobil osudnú chybu. Úspech mi zatemnil mozog. Na vlastnú žiadosť som sa pýtal predčasne domov. CHYBA.....CHYBA....CHYBA. Bol som nedoliečený...mal som tam ostať do konca. Ale aspoň som zmenil psychiatričku. Aj keď dlhšiu dobu som bral iba tých 0,5mg denne, po čase som zasa zvyšoval. Zbytočné liečenie. A asi zasiahla božia ruka. Stratil som veterinarsku pečiatku....čo teraz? Panika....odkiaľ vziať Neurol. Po 2-3och dňoch prišli absťáky. Všetko som vysypal Dáši...celú pravdu. Zavolal som sanitku a skončil na zatvorenom oddelení psychiatrie. Tam sa mi podarilo úplne vysadiť Neurol....no po krátkom čase sa zasa objavili abstinenčné príznaky a skončil som po pár týždňoch opäť na psychiatrii.Stále som abstinoval. No ale cele dni som sedel bezducho doma a uz začínala fobia....socialna a aj agorafóbia. Raz ako každú nedeľu sme sa vybrali do kostola....a po 100 metroch sme sa vrátili, ja biely ako krieda, srdce v krku...Doma som bol istejší no ale úplne bez života, bez citov, bez chuti do života. Tu napíšem, že ak si myslíte, že absťáky po drogách, liekoch atd. Sú iba fyzické, tak sa mýlite. Existujú aj psychické prejavy abstinenčných stavov...psychicke. A tie trvajú nepomerne dlhšie než, telesné. A depresia alebo jej výrazné zhoršenie patrí medzi nich. Niekedy aj roky. Takže výraznou mierou som si na vine sám. Bol som „narkoman“, o nič lepší než niekto, kto fičí na heroíne.Napriek tomu, že som abstinoval som sa objednal opäť do Centra pre závislosti, aby mi nastavili antidepresíva lepšie. No vyfsoval som Brintelix....vraj nové antidepresívum. Trpezlivo som čakal, kedy zaúčinkuje...no zázrak sa nekonal. Len som sedel a chodil po byte ako zombík. A častokrát som ani nevedel, či spím, alebo bdiem. Pripadal som si ako bezduchý stroj....TERMINATOR skrížený so ZOMBIE...

Zatiaľ zasa stačí, lebo mi už myšlienky chaoticky lietajú hlavou.

Prajem Vám pekný večer priatelia.

Ivo J. Miškovič

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia