Sa tu riesi kricanie po detoch...

Sa tu riesi kricanie po detoch.... ako nehnevajte sa, ale kazdemu raz mozu prasknut nervy ( ako mne dnes, preto to pisem). Ja som v zaklade nervak ( a syn fo zdedil po mne ), ale pri detoch som sa naucila byt maximalne kludna ako to ide. No niekedy sa to uz neda. Moja situacia - od malicka sa syn budi s neskutocnym placom a doteraz som jeho celodenne mrncanie pripisovala zubom, ale teraz nema ani zvysenu teplotu takze si nemyslim ze teraz su to zuby. Dnes v noci sa budil fakt kazdu chvilu s neskutocnym revom (mame este 3mesacne babo) a stale chcel len dudlovat prso. O 3:30 mi uz pukli nervy a v amoku som ho vycapala. Nie som na to hrda no uz to nevratim spat. Rano po ranajkach sme isli na maly nakup do Lidla. Mame este 2 psov s ktorymi chodi tato rano von pred odchodon do prace. Dnes sa jeden z nich asi rano poriadne nevykadil a ked sme sa chystali von tak sa pytal aj on (teda skor ona, fenka). Takze na nakup sme isli okrem dvoch deti aj s dvoma psami ( vracat ich domov by viedlo k placu aj starsieho aj mladsieho v kocari, ktory bol uz aj tak len tak tak s placom na krajicku). Mala som ich navolno ako vzdy pri venceni, je mi to pohodlnejsie aby sa riadne vycikali. Isli sme ale inou cestou ako obvikle a jeden pes zahol za nami no druhy isiel beznou cestou. V tom sa mensi syn v kociku rozreval, starsi uz reval lebo nechcel na sebe mat bundu, plus isiel na motorke takze som striehla aj to aby sa nevyrutil na cestu. Do toho ten jeden pes zahol nespravne a hlavne ho nezaujimalo ze nas nevidi co inokedy sleduje. Takze po tej noci riesim dve vrieskajuce deti a a jedneho zabehnuteho psa. Ked chcem uspat toho mladseho tak sa musim hybat s kocarom, no ked sa otocim do ineho smeru ako uz ideme tak starsi spusti este vacsi rev lebo sme zmenili smer jazdy. Tak idem dalej a dufam ze druhy pes sa zobudi a prida sa k nam. To sa ale nestalo a psa nikde takze zmene trasy sme sa nevyhli co sa teda starsiemu nepacilo no ja som na neho naliehala a uz s nervami na krajicku som ho raznejsie nasmerovala kam ma ist aj s motorkou. Samozrejme ze z nej spadol a do toho sa mi znova zobudil mladsi v kocari ktory uz konecne zaspaval. Takze zase revali dve deti, ja som kricala na psa, starsi sa odmietal pohnut, tak som ho zobrala revajuceho podpazuchy, zdvihla motorku, tlacila kocar a isla hladat psa. Ten sa objavil a vtedy nervy povolili uplne a psa som vycapala. A preco som to cele opisala? Pretoze isla zrovna vtedy okolo mamicka s dcerkou a hoci som sa na nich vtedy nepozerala tak urcite sa oni pozerali na mna ako som zbila psa ( co teda nikdy nerobim, uz vobec nie ked pes ku mne pride.) a urcite si mysleli co kopec vzornych mamiciek tu, ze hucim po dietati a capem psa a ci je to na nieco dobre. Tak pre vas, vsetky dokonale matky, ktore maju svoje nervy vzdy pod kontrolou a na deti nikdy nekricia, odkazujem, ze za tym krikom moze byt nieco viac ako len dana situacia ukazuje. Tak prosim nesudte.

jaj plne s tebou sucitim? tiež mam tažke chvile/dni.. a druhych ludi si nevsimam, aj ked sa moj starsi vala po zemi a ja sa len na neho pozeram?

Odpovedať na tento komentár

Psa nebijem ale inak ti plne rozumiem. ☺

Odpovedať na tento komentár

Ani neviete ako Vas chapem?

Odpovedať na tento komentár

Ked je toho vela aj blbost vytoci. Ja si prajem kazdy den aby som bola k detom lepsia.

Odpovedať na tento komentár

Sme ľudia, nie stroje. A k tomu ženy len s jednými nervami. V taký čas asi každý normálny človek vybuchne. Viem, že je to amok a potom nás to samé trápi, ale niekde tá para musí vysyčať von?. Držím palce....

Odpovedať na tento komentár

No presne, ajja som nervak a niekedy hucim po detoch, aj ked ma to mrzi. Ďakujem za tento prispevok.

Odpovedať na tento komentár

Od kedy som mama, tak som sa postupne naucila nesudit, nehodnotit?

Odpovedať na tento komentár

U nas podobne..plus nekonecna 3rocna prerabka, vsade bordel, prach..a potom to cloveka mrzi, lebo vytoci uz aj totalna blbost a nervy v kybki

Odpovedať na tento komentár

amen:)

Odpovedať na tento komentár

Nasla som sa vo vašom príspevku a tiež každé ráno vstávam s tým,že uz kričať nebudem???,ale asi viete ako to dopadne...sme len ľudia a hlavne matky,ktoré deti milujú aj keď kričíme...moja mama sa so mnou nikdy "nemaznala" a mame výborný vzťah,držme si vzájomne palce?

Odpovedať na tento komentár

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia