Sa tu riesi kricanie po detoch...

Sa tu riesi kricanie po detoch.... ako nehnevajte sa, ale kazdemu raz mozu prasknut nervy ( ako mne dnes, preto to pisem). Ja som v zaklade nervak ( a syn fo zdedil po mne ), ale pri detoch som sa naucila byt maximalne kludna ako to ide. No niekedy sa to uz neda. Moja situacia - od malicka sa syn budi s neskutocnym placom a doteraz som jeho celodenne mrncanie pripisovala zubom, ale teraz nema ani zvysenu teplotu takze si nemyslim ze teraz su to zuby. Dnes v noci sa budil fakt kazdu chvilu s neskutocnym revom (mame este 3mesacne babo) a stale chcel len dudlovat prso. O 3:30 mi uz pukli nervy a v amoku som ho vycapala. Nie som na to hrda no uz to nevratim spat. Rano po ranajkach sme isli na maly nakup do Lidla. Mame este 2 psov s ktorymi chodi tato rano von pred odchodon do prace. Dnes sa jeden z nich asi rano poriadne nevykadil a ked sme sa chystali von tak sa pytal aj on (teda skor ona, fenka). Takze na nakup sme isli okrem dvoch deti aj s dvoma psami ( vracat ich domov by viedlo k placu aj starsieho aj mladsieho v kocari, ktory bol uz aj tak len tak tak s placom na krajicku). Mala som ich navolno ako vzdy pri venceni, je mi to pohodlnejsie aby sa riadne vycikali. Isli sme ale inou cestou ako obvikle a jeden pes zahol za nami no druhy isiel beznou cestou. V tom sa mensi syn v kociku rozreval, starsi uz reval lebo nechcel na sebe mat bundu, plus isiel na motorke takze som striehla aj to aby sa nevyrutil na cestu. Do toho ten jeden pes zahol nespravne a hlavne ho nezaujimalo ze nas nevidi co inokedy sleduje. Takze po tej noci riesim dve vrieskajuce deti a a jedneho zabehnuteho psa. Ked chcem uspat toho mladseho tak sa musim hybat s kocarom, no ked sa otocim do ineho smeru ako uz ideme tak starsi spusti este vacsi rev lebo sme zmenili smer jazdy. Tak idem dalej a dufam ze druhy pes sa zobudi a prida sa k nam. To sa ale nestalo a psa nikde takze zmene trasy sme sa nevyhli co sa teda starsiemu nepacilo no ja som na neho naliehala a uz s nervami na krajicku som ho raznejsie nasmerovala kam ma ist aj s motorkou. Samozrejme ze z nej spadol a do toho sa mi znova zobudil mladsi v kocari ktory uz konecne zaspaval. Takze zase revali dve deti, ja som kricala na psa, starsi sa odmietal pohnut, tak som ho zobrala revajuceho podpazuchy, zdvihla motorku, tlacila kocar a isla hladat psa. Ten sa objavil a vtedy nervy povolili uplne a psa som vycapala. A preco som to cele opisala? Pretoze isla zrovna vtedy okolo mamicka s dcerkou a hoci som sa na nich vtedy nepozerala tak urcite sa oni pozerali na mna ako som zbila psa ( co teda nikdy nerobim, uz vobec nie ked pes ku mne pride.) a urcite si mysleli co kopec vzornych mamiciek tu, ze hucim po dietati a capem psa a ci je to na nieco dobre. Tak pre vas, vsetky dokonale matky, ktore maju svoje nervy vzdy pod kontrolou a na deti nikdy nekricia, odkazujem, ze za tym krikom moze byt nieco viac ako len dana situacia ukazuje. Tak prosim nesudte.

jaj plne s tebou sucitim? tiež mam tažke chvile/dni.. a druhych ludi si nevsimam, aj ked sa moj starsi vala po zemi a ja sa len na neho pozeram?

Odpovedať na tento komentár

Psa nebijem ale inak ti plne rozumiem. ☺

Odpovedať na tento komentár

Ani neviete ako Vas chapem?

Odpovedať na tento komentár

Ked je toho vela aj blbost vytoci. Ja si prajem kazdy den aby som bola k detom lepsia.

Odpovedať na tento komentár

Sme ľudia, nie stroje. A k tomu ženy len s jednými nervami. V taký čas asi každý normálny človek vybuchne. Viem, že je to amok a potom nás to samé trápi, ale niekde tá para musí vysyčať von?. Držím palce....

Odpovedať na tento komentár

No presne, ajja som nervak a niekedy hucim po detoch, aj ked ma to mrzi. Ďakujem za tento prispevok.

Odpovedať na tento komentár

Od kedy som mama, tak som sa postupne naucila nesudit, nehodnotit?

Odpovedať na tento komentár

U nas podobne..plus nekonecna 3rocna prerabka, vsade bordel, prach..a potom to cloveka mrzi, lebo vytoci uz aj totalna blbost a nervy v kybki

Odpovedať na tento komentár

amen:)

Odpovedať na tento komentár

Nasla som sa vo vašom príspevku a tiež každé ráno vstávam s tým,že uz kričať nebudem???,ale asi viete ako to dopadne...sme len ľudia a hlavne matky,ktoré deti milujú aj keď kričíme...moja mama sa so mnou nikdy "nemaznala" a mame výborný vzťah,držme si vzájomne palce?

Odpovedať na tento komentár

palec hore za prispevok.. nie kazda sa narodime s povahou baranka, tie kludnejsie supermatky si nedokazu ani predstavit co to da namahy ovladat nervavu povahu a este ked su aj okolnosti zlozitejsie ako bezne.. napr. ze sa clovek uz 2.5 roka nevyspal?

Odpovedať na tento komentár

Co viac k tomu dodat Janka. Snad len, ze drzme si palce, nech je to nabuduce lepsie?

Odpovedať na tento komentár

Dakujem za príspevok,aspon vidim ze v tom nie som sama ?

Odpovedať na tento komentár

Baby, mna niekedy viac vytaca moj muz, ked sa ma opyta,preco tak hukam. Jemu sa to povie, ked po tyzdni dojde domov a v noci spi. Vasi manzelia to chapu?

Odpovedať na tento komentár

Myslim, ze viacere sme sa v tomto prispevku nasli?

Odpovedať na tento komentár

Och akokeby som seba videla..ja este popritom psa vyvrieskam aby bol ticho ze mi leze na nervy a podobne...ventilujem nervy....raz usmevna situacia..bolo leto babo dvojmesac.mi revalo ja som s nim lezala na lehatku a pes do toho jeho revu zacal zavijat... a ked zavija 40kg hovado tak to pocut..cize rev babatka zavijanie psa a ja do tobo vrieskam..,,drz papulu,,..suseda vtedy na mna divne pozerala ako to hovorim s tym mojim dietatom....ale podobne psycho situacie zazivam aj ja..nesudim chapem...?

Odpovedať na tento komentár

Musim si kupit psa?

Odpovedať na tento komentár

Janka, ja ta uplne chapem. Nemala som psa zarovno s detmi. Syn mal 4 mesiace, ked sme ukoncili cestu nasej starenky. Je to velky zahul. Nielen dve male deti, este aj dva psiky k tomu. Ty si zodpovedna za vsetkych styroch, aj maly pes vie narobit velke problemy, moze niekoho pohryzt (hoci to nikdy predtym nespravil), nevies na co narazi za rohom, moze sa pobit s vacsim a ty budes musiet utekat s dvoma placucimi detmi, psom a s tymto zranenym na veterinu (alebo na mieste riesit urychlenu pomoc), moze podbehnut pod auto... hocico. Este k tomu si nevyspata... to je vela na hocikoho. To musi fungovat ako jeden system, lebo ked sa zacne nieco rozsypat, zosype sa vsetko. A je iba velmi malo ludi, ktori vedia s chladnou hlavou celit vzniknutym situaciam s viacnasobnymi problemami, kde vznikaju nove a nove problemy v jednej chvili. Len ostatni to vidia ako prilis radikalne spravanie sa matky, hoci uplne nevidia do dovodov

Odpovedať na tento komentár

Alebo aj tri deti a jedno veľké decko (rozumej ich otec) a toľko situácii, čo treba zvládnuť nejak najlepšie, ako viem...chápem, tiež stále vravím neposudzovať a neodsudzovať...niekedy je to ťažké. ❤

Odpovedať na tento komentár

Aj ja som uz mojho nacapala, ked to uz podobrotky neslo... akoby este radaej robil zle, ked mu to clovek pekne vysvetluje... ale minule napr trieskal drevenou vkladackou do obrazovky televizora 3x celou silou kym som dobehla a este sa radovat, tak dostal po r**i... a uz to skusal aj va dni dopredu a aj pretym a dohovaranie nepomahalo... nuz...a ked mna tresol minule po hlave uz xty raz, tak dostal capnutie tiez... ?

Odpovedať na tento komentár

To zase bude ban-ov, lebo maminky sa lriznali, ze daju dettom vychovnu po tej malej rozkosnej ritke, ci zdvihnu na ne hlas:)) Nebojte, aj u nas funguje ako posledna moznost: kto chce dostat po r**i?:)

Odpovedať na tento komentár

ja som s atu akurat rozrevala za počítačom... no lebo proste sa podobne stalo aj mne a ešte som mala aj týždeň výčitky.....?

Odpovedať na tento komentár

No kazda z nas ma den blbec

Odpovedať na tento komentár

obcas sa citim uplne rovnako...

Odpovedať na tento komentár

Baby, ziadna mama nie je robot. Iste, zamrzi ked prasknu nervy, vzdy si to odnesie niekto pobliz. Ale aj to je zivot a patri to k tomu. Myslim si, ze aj nase deti musia vidiet, ze aj nam puknu nervy, ze nie sme dokonale, ze obcas si poplaceme, obcas sa nepricetne rehoceme, pretoze tak to je. Nesudme nikoho na zaklade jednej situacie, pretoze to moze mat uplne ine pozadie, co uz my nevidime. Mne ked puknu nervy, idem sa ospravedlnit za moju reakciu a zivot ide dalej ?

Odpovedať na tento komentár

hahah Janka. Nooooo chcela by som vidieť tu matku. Ak take existuju, tak klobucik dolu. Mne sa podaril podobny kusok, len som zabudla, ze mam telefon pri uchu. A normalne som psa vypoklonkovala do p.... Chudak si to odniesol. A pani na drate - no asi ste to museli uz so seba dostat.

Odpovedať na tento komentár

CHAPEM!? Ano deje sa to potvrdzujem?

Odpovedať na tento komentár

Vnimavi a kontaktni rodicia...

Odpovedať na tento komentár

Baby ale zaklad je, že sa o to snazime/te. Nikto nie je dokonaly. Clovek na sebe maka cely zivot.

Odpovedať na tento komentár

Ja ti dakujem za zdielanie, si hrdinka mojho dna! Mam doma 1ks dieta a 1ks pes, tiez ich obcas zoberiem spolu na prechadzku. Asi si zacnem balit varenuo na cestu!

Odpovedať na tento komentár

No tak nabudúce vycapte seba po papuli a nie 3 mesačne babo. Možno sa viac ukľudnite. Tiez mávam dni na slučku.

Odpovedať na tento komentár

Janka, komentáre som zatiaľ nečítala, ale si pre mňa hrdinka. Ja som to žial už s dvoma psami k deťom nezvládla, lebo sa tieto situácie opakovali denne u nás a dala som ich ký svokrovcom na dvor. Stále si to vyčítam, ale už som po nich vrieskala, že ich dám utratiť. Jedna z tých chlpatých deti sa večne pýtala aj v noci von a malý nespí tiež, tak ja som už bola k.o. A teraz hoci psov nemám doma a denne za nimi chodíme, aj tak som veľa krát vynervovana a po staršom často vrieskam. Snažím sa byť kľudna a ovládať sa, ale niekedy to proste nejde. Nikto nie je dokonalý, každému ujdu nervy. Potom sa dookola len deťom ospravedlňujem, že som zasa raz zlyhala, ale ze ich veľmi milujem. A milujem aj moje chlpaté deti. Najhoršie je teraz ta zima, hoci sú v garáži a snažím sa o nich starať najlepšie ako viem. Ale nie je to už ono. Nemám ich pri posteli, nehladkam ich stále.. Niekedy ich stihnem len nakŕmiť a pozrieť či je všetko v poriadku. Veľmi si to vyčítam ?takže dve deti a dvaja psy... Klobúk dole

Odpovedať na tento komentár

Chápem, že ti ušli nervy, úplne úplne chápem, mne sa to stáva tiez, vôbec za to na seba nie som hrdá. My sme kocúra pred narodenim druhého dieťaťa predali, lebo potreboval fakt veľkú pozornosť, na to, ze je to mačka, a viem, že vy si 90% mojich výbuchov odsral chudák on. Takže toto chápem. Hoci, neospravedlňuje, vzdy je to koniec koncov len naše zlyhanie. K tomu, že sudime druhých, nuž, každý má nejakú svoju cestu, každý je na nej inde, rôzne ďaleko, ja napríklad málokedy mám potrebu hodnotiť situácie takéto, a keď už, tak sa v tom toľko rypem, že vždy sa na to viem pozrieť z rôznych uhlov a nakoniec neodsudzujem. A ešte čo som v prvom rade chcela napísať na margo tvojho príspevku, Janka, možno je to len chyba pisomnej fb komunikácie, ale príde mi dosť útočný, asi si ho pisala ešte v nervovom rozpoložení,,, No ver mi, že tie DOKONALE MATKY, ktoré nehulakaju a nebijú deti, sú na svojej ceste tak ďaleko, že tie podobné prípady určite súdiť či odsudzovať nebudú. Tie si žijú svoj život a na podobné problémy im nezvýši čas..a ani o to nemaju zaujem. Najviac druhých riešia úplne opačne typy ľudí. Inak,tak ma napadlo. K tomu tvojmu večne uplakanému synkovi, možno by sa mu zišlo poriadne sa vyrevat aby si ho pri tom reve vypočula, chapes, vzhľadom aj na to časté nočné kojenie..ale ktovie. No, nevidím do toho..

Odpovedať na tento komentár

pisala som uz vyssie, ze vas plne chapem, ze ja mam jedneho takeho malospaca a niekedy mam co robit aby som to predychala....a naozaj sa toto nema sudit, lebo netusime v akej situacii sa prave mamicka nachadza a co si preziva...ale predsa mi neda.....podla mna neexistuje nieco ako typ cloveka od zakladu nervak....ano, je tam ista ciastka temperament, ale z velkej casti si nesiem do vychovy nasu vychovu. cize ako reagovali v obdobnych situaciach nasi vlastny rodicia....ak nas casto capli, tak ta nasa prva podprahova reakcia v zatazovej situacii bude podobna...ako sa zachadzalo s hnevom a prejavmi hnevu v rodine? ako sa da s vlastnym hnevom pracovat? kde ho ventilovat? ako si inak ulavit? a ako hladat priestor a oddych pre seba?mozno i rozmyslat ci je vo vasich silach mat dvoch psov....mate predsa narok povedat ze to uz ide cez vas a zariadit sa inak s ohladom na seba...drzim palce

Odpovedať na tento komentár

Baby tak toto je niečo aj pre mňa...kričanie je niečo s čím sa aj ja pasujem..je fajn vedieť, že v tom človek nie je sám...

Odpovedať na tento komentár

joj, baby, tak sme ludia.... JA mam tri deti, po dvoch rokoch, najmenšia bude mať v januari dva a vo februari čakam štvrté. A teraz tiež už tolko nevladzem a praskaju mi nervy. Ale teda priznam sa že viac kričim na manžela ako na detii Niekedy mam chuť ho vyhodiť von cez zatvorené dvere.

Odpovedať na tento komentár

Nepoznám ťa, ale moje zlaté hneď by som ti bežala pomôcť juuj taký "úžasný" deň si dnes mala.... Uz nech je koniec a veľmi dúfam a verím že zajtra to bude hádam o čosi lepšie... A veru ja tiež kričím po deťoch, neskutočne si to potom vyčítam....veľa je toho sa mi zdá na všetkých aspoň z času na čas. Takže želám nám.vsetkym nedokonalym matkám aby sme mali nadhľad ?

Odpovedať na tento komentár

U nas to asi vyzerá tak, že najmenšia, vrieska trieska (sdvierkami od chladničky, alebo linky,, alebo dverami)a manžel naa malu zhuči nech s tým prestane, ale tak, že mne srdce vyskočí, lebo on ma taký mohutný hlas, tak ja zas na neho, či je normálnyy čo vrieska, že kvôli nemu teraz porodim, nech sa krotí. On zas na mna, že ked ja nereagujem, tak musí on..... Chvílu ticho, a zas začne niektoré decko(najčastejšie zas ta najmenšia?) s niečim trieskať, alebomalovať fixou po stenach, alebo... x veci.... tak manžel tento krat na mna. Povedz jej niečo, ked jej nemôžem ja.To ja na neho zhučím, čo mi rozkazuje čo mam robiť, nech ide do vedlajšej izby ked sa mu nepači atd... akože tragikomedia niekedy...Allle sranda je že mi sa s mužom tak doplname, že zas ked ja mam nervy, hlavne večer, kým sa dostaneme všetci do postele, a decka behaju vrieskaju, nechcu si umyť zuby, lebo stredná ziape že najprv musí Dominik, lebo sa prvý narodil, tak musí on. Dominik zas, že nie, on si umýva zuby prvy stále, takže teeraz prvá Kristínka. Tak sa doťahuju vrieskaju, Do toho najmenšia škrieka. A ja už plačem od unavy, lebo chcem strašne spať (ano chodim spavať spolu s deťmi o 21 hodine?) Tak tiež už potom kolko krát skríknem, že počitam do tri, kto si neumyje zuby, toen pojde spať so špinavými a tomu ich zožeru červíky (vieem, je to strašne nekontaktné, ale v zufalej situacii bohužial vyťahujem nekontaknté zbrane) A vtedy zas manžel krotí mna? Takže my sa takto regulujeme navzájom

Odpovedať na tento komentár

Aj mne rupnu nervy a nakricim po detoch. Nik nie je dokonaly. Vzdy im to potom.vysvetlim, ospravedlnime sa za spravanie...niekedy je toho proste vela..

Odpovedať na tento komentár

Bábo skus dať V noci vycikat na misku abo hocikde. Bkm pomáha veľmi na plač ✊✊

Odpovedať na tento komentár

Ja si zasa myslim, ze dieta sa ma stretnut s kazdym druhom emocii. Aj s uplnou vyvrtkou.. sme len ludia aj ked sme matky a proste sme rozne povahy. Niekto je pokojny a iny sa rychlejsie vytoci. A netreba mat pocit ze sme zlyhali a urobili nieco zle. Aj ked na dieta nakricime alebo mu capneme. Vsak nikto tu nehovori o pravidelnych telesnych trestoch.. radsej matka ktora sa uprimne vytoci vsak urcite ma na to dovod, ako matka ktora neda najavo pocity a tvari sa donekonecna ze je vsetko ok a drzi to v sebe. Vsak aj takto deti ucime zvladat emocie, ukazujeme ze po hneve sa treba pomerit a odpustit si, ze aj ked sa nahnevame neprestavame lubit a ak sme reakciu prehnali aj sa ospravedlnit. A tiez mam dvoch drobcov a jedneho psa.. ?

Odpovedať na tento komentár

Ach...Tiež som nervak ??

Odpovedať na tento komentár

Z vlastnej skusenosti neodporucam bit steny, skrine, dvere... Skoncila som so zlomeninou ruky, ktoru bolo treba napravat. Na pohotovosti mi nechceli verit, ze sama som si tak skaredo zlomila paprcku;)

Odpovedať na tento komentár

Dakujem za pribeh. Mne dnes rupli nervy tiez a bolo mi zo seba kvoli malemu smutno, tak mi dobre padlo precitat si, ze sme vsetci len ludia.

Odpovedať na tento komentár

?u nás padajú za obeť drahého poháre a šálky moj už prišiel o dve?Tiež som nervák ?

Odpovedať na tento komentár

Obdivujem -alebo asi aj neobdivujem nekričiace matky...? ja som mega-kľudný človek, ale môj starší syn vie s mojou kľudnou povahou spraviť priam "zázraky":)))))

Odpovedať na tento komentár

Ja som sa tu raz zdoverila s tym ze nezvladam vychovu a kricim (nastastie uz je to za nami chvala bohu!), lebo som myslela ze ame tu matky, plne porozumenia a tak. Najprv som sa nesklamala, baby boli super, radili mi. No neskor sa mi to v inom poste tiadne vratilo od jednej maminy.. uz o takych veciach verejne tu nebudem hovorit, potom ti zbytocne boli. Poucila som sa.

Odpovedať na tento komentár

? uuuuuuplne chapem a suhlasim a Boze ako si toto dala?!!! ja by som sa asi hodila o zem a plakala a hadzala so sebou?

Odpovedať na tento komentár

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia