SMSCREDITS - všetky úvery od tejto nebankovky sú bezúročné a bez poplatkov

SMSCREDITS - všetky úvery od tejto nebankovky sú bezúročné a bez poplatkov...ak si od nich beriete pôžičky, tak ako ja od roku 2011 alebo máte len jednu pôžičku, tak všetky sú bezúročné a bez poplatkov. Poplatok za pôžičku ako odplata je neplatný právny úkon, pretože v zmluvných podmienkach majú napísané - úver bezúročný a poplatok ako odplata môže byť len vo forme úrokov. Inú formu odplaty zákon nepozná. Táto odplata je aj tak v rozpore s dobrými mravmi, aj výška RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) tomu nasvedčuje. V zmluvných podmienkach chýba údaj priemerná RPMN. Ak Vás dali vymáhačom, tak ich slušne pošlite do..... Prečítajte si rozsudok.

Okresný súd KežmarokSpisová značka:10C/332/2015Identifikačné číslo súdneho spisu:8414208085Dátum vydania rozhodnutia:

    1. 2015Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:TomášECLI:ECLI??OSKK:2015:8414208085.2ROZSUDOK V MENESLOVENSKEJ REPUBLIKYOkresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu SMSCREDITSs.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., sosídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému N., štátnemu občanovi Slovenskejrepubliky, o zaplatenie 418,86 eur s príslušenstvom, taktor o z h o d o l:I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 220,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 250,- eur od 7. 9. 2013 do 22. 10. 2013 a zo sumy 220,- eur od 23. 10. 2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.o d ô v o d n e n i e:Žalobca, v tom čase podnikajúci ešte pod obchodným menom River Euro, s.r.o (k zmene obchodnéhomena na SMSCREDITS s.r.o. došlo od 27. 3. 2015) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10. 12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 418,86 eur, úrok z omeškaniavo výške 5,5 % ročne zo sumy 448,86 eur od 7. 9. 2013 do 22. 10. 2013 a zo sumy 418,86 eur od 23.10. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným dňa 22. 8. 2013 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. 019486, vktorej sa zaviazal poskytnúť mu krátkodobú pôžičku vo výške 250,-eur za odplatu vo výške 41,55 eur ažalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku vrátane odplaty v celkovej sume 291,55 eur v lehote 15dní odo dňa jej prijatia. V žalobe tvrdil, že žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti, t.j. do 6. 9. 2013 napriekupozorneniu a výzve nezaplatil, až dňa 22. 10. 2013 uhradil žalobcovi sumu 30,- eur, doposiaľ všakneuhradil zvyšok dlhu. Žalobca uviedol, že voči žalovanému eviduje pohľadávku v celkovej výške 418,86eur pozostávajúcu zo zvyšnej časti istiny pôžičky vo výške 220,- eur, odplaty za poskytnutie pôžičky vovýške 41,55 eur, zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok River Euro, s.r.o. vo výške53,73 eur a provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok River Euro, s.r.o. vo výške 103,58 eur.Podľa žalobcovho tvrdenia uvedená jeho pohľadávka nebola žalovaným do dňa podania žaloby napriekpredžalobnej výzve na dobrovoľné splnenie dlhu - pokusu o znier, ktorú žalovaný prevzal dňa 26. 5. 2014uhradená, preto sa jej zaplatenia domáha súdnou cestou a požaduje aj zákonné úroky z omeškania.Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami bola doručená dňa 15. 6. 2015, písomne nevyjadril.Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo vecibolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115aods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol bez nariadeniapojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. 12. 2015, miesto a čas jeho verejnéhovyhlásenia boli v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 21.12. 2015, účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predloženýchlistinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako vereľ a žalovaný,ako dlžník uzavreli dňa 22. 8. 2013 prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie zmluvu označenúako zmluva o pôžičke č. 019486, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky spoločnostiRiver Euro, s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textovýchspráv SMS zo dňa 31. 3. 2012 (ďalej len „Zmluvné podmienky“). V bode 1 tejto zmluvy je uvedené,že vereľ poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške 250,- eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlavízmluvy a dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku vereľovi vrátiť a spolu s istinou pôžičky vrátiť a zaplatiťaj odplatu vo výške 41,55 eur, celková dlžná čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť tak predstavujesumu 291,55 eur. Ďalej je tam uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 4115,13%. Podľa bodu 2 zmluvy lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 15 dní a začína plynúť odo dňaposkytnutia pôžičky.Okrem zmluvy o pôžičke, ktorá vzhľadom na spôsob jej uzavretia účastníkmi, t.j. prostredníctvominternetu a SMS správ nie je podpísaná žalobca predložil súdu aj listinu označenú ako Príloha č. 1k Zmluve o pôžičke/Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v ktorej sú okrem iného uvedenéidentifikačné údaje žalovaného, číslo jeho bankového účtu a podpis žalovaného.Súd vychádzajúc z uvedených listín predložených žalobcom teda mal za preukázané, že účastnícikonania uzavreli zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke ktorá bola uzatvorená na diaľkuprostredníctvom elektronických správ spôsobom popísaným v článku 1 a 2 Zmluvných podmienok žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie sumy 250,- eur žalovanému s povinnosťou žalovanéhodo 15 dní od poskytnutia pôžičky vrátiť sumu 291,55 eur.Žalobca v konaní tvrdil, že hoci žalovanému peňažné prostriedky v dohodnutej výške 250,- eur poskytol,žalovaný svoj záväzok z predmetnej zmluvy nesplnil, dohodnutú sumu 291,55 eur mu v deň splatnostineuhradil, až dňa 22. 10. 2013 z nej zaplatil časť vo výške 30,- eur. Zvyšok nezaplatil a nezaplatil anizmluvnú pokutu vo výške 53,73 eur a províziu vo výške 103,58 eur, na ktoré žalobcovi podľa jeho tvrdeniavzniklo právo v zmysle bodu 7 a 8 Zmluvných podmienok.Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikaniazapísaným v obchodnom registri je aj poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojovzískaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právona zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému akospotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolaniaje potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch apôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiaces poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov nazáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnejfinančnej pomoci poskytnutej vereľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľskéhoúveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľaspojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavenía ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkáchpre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretiazmluvy účastníkmi spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby aleboobdobnej finančnej pomoci poskytnutej vereľom spotrebiteľovi.Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehotenepresahujúcej tri mesiace.Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzickáosoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným vereľom fyzickáosoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebopôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tietoúvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) am) až r); za iného vereľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná in*itúcia podľaosobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvnástrana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoréje dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľaObčianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoréupravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzbyspotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovejsadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje zabezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1;ďalej podľa písm. b) ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/; ďalej podľa písm.d) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov vneprospech spotrebiteľa.Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných vereľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktorénie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými vereľmi spotrebiteľom, sa vzťahujúustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>,<[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])> a <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, § 6 až 8 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, § 9 ods. 1,2 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, 9 a10 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, § 11<[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, 12 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, 14 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, 16 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, 17 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, 19 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])>, 23 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])> a 25 <[https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html])> a tohto paragrafu.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku ao zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluvamedzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkovdiaľkovej komunikácie.Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľkua o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktoráje v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkovdiaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučnena osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní aplnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskouzmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoréspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne azrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sanepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemoholovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanoveniadohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskýchzmluvách sú neplatné.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelomodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnychvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byťv rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, jeneplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, zaktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššiecitovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti týkajúcej sazaplatenia úverovej istiny, ktorá ostala vo výške 220,- eur a úroku z omeškania z úverovej istiny dôvodná,vo zvyšnej časti nedôvodná.Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že účastníciv zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavrelizmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca, v pozícii iného vereľa v zmysle§ 2 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanému úver vo výške 250,-eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť do 15 dní od poskytnutia úveru, t.j. do 6. 9. 2013 pričom v zmluvebolo uvedené, že zaplatí aj odplatu vo výške 41,55 eur podľa bodu 4 Zmluvných podmienok. V týchje uvedené, že táto odplata zahŕňa náklady vereľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku aprimeranú odmenu vereľa za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky dlžníkovi. Žalovaný malteda do 6. 9. 2013 zaplatiť žalobcovi sumu 291,55 eur. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľskývzťah, bolo potrebné podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i podľa § 39 tohto zákona skúmať,či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli vneprospech spotrebiteľa a prípadne by odporovali zákonu keďže použitie zákona o spotrebiteľskýchúveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37,§ 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené súd musel skúmať, či suma 41,55 eura, ktorúžalobca požadoval od žalovaného ako „odplatu“ za poskytnutie úveru je v súlade so zákonom a čovlastne táto odplata predstavuje.Požadovanú odplatu vzhľadom k jej funkcii a špecifikácii v bode 4 Zmluvných podmienok žalobcu je trebapovažovať za celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, tak ako ich definuje §2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.Podľa zákona (§ 2 písm. g./) by do týchto nákladov mali byť zahrnuté úroky, provízie, dane a poplatkyakéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere aktoré sú vereľovi známe, okrem notárskych poplatkov.Žalobca v danom prípade v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru žiadnym spôsobom bližšienešpecifikoval, z čoho pozostávajú celkové náklady spotrebiteľa vyčíslené na sumu 41,55 eura, vZmluvných podmienkach je len všeobecne uvedené, že v tejto sume sú obsiahnuté náklady vereľavynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeraná odmena vereľa za prenechanie peňažnýchprostriedkov pôžičky dlžníkovi. Keďže podľa zákona v tejto sume by mali byť aj úroky, pričom úrokovásadzba spotrebiteľského úroku nie je v zmluve nikde uvedená, tak uvedené spôsobuje že takýtospotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) a § 24ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Ak by ale ajneplatil režim bezúročnosti a poplatkovosti predmetného úveru, i tak by žalobcovi právo na uvedenúodplatu nevzniklo. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve pri 15 dňovej splatnosti úveru vyčíslenéna sumu 41,55 eur pričom, takáto výška odplaty za poskytnutie úveru je podľa názoru súdu v rozpore sdobrými mravmi a z toho dôvodu by zmluva v tejto časti bola podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníkaaj neplatná, pretože pri úvere 250,- eur poskytnutom na dobu 15 dní a pri odplate vo výške 41,55 eurpredstavuje výška odplaty z poskytnutého úveru pri ročnom vyjadrení činí takmer 400 %.Pre posúdenie primeranosti výšky odplaty nie je podstatné ako je táto nazvaná, či úrok, či poplatok zaposkytnutie úveru alebo inak, podstatný je pomer jej výšky k výške poskytnutej sumy s prihliadnutímk lehote jej splatnosti. Ak sa od spotrebiteľa považuje odplata prezentovaná ako poplatok spojený sospracovaním a poskytnutím úveru, plniaci vzhľadom na jeho výšku v podstate funkciu, inak pri úverochzastávanú úrokmi, a to vo výške v podstate tretiny požičanej sumy za mesiac, nemožno takýto poplatokvyňať súdnej kontrole. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove zodňa 8. 12. 2011 č.k. 16Co/71/2011 kde ten pri krátkodobom úvere s lehotou splatnosti 4 mesiace priktorom po prepočte výšky odplaty na ročné vyjadrenie činila cena úveru per annum 132 % konštatoval,že už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúcazvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Súd pripomína, že v súdenejveci, pri prepočte odplaty na ročné vyjadrenie cena úveru činí dokonca 400 %.Podľa názoru súdu žalobcom požadovanú odplatu treba v daných okolnostiach poskytnutia úverupovažovať vlastne za úroky z poskytnutého úveru, pričom v zmluve absentuje úroková sadzba, a navyšev tejto časti súd považuje zmluvu za neplatnú, preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný abez poplatkov a spotrebiteľ je povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy, čiže sumu250,- eur. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov,akým je aj žalobca je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľskériziko, to neznamená, že výška úrokov či inej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť unebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúcatieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej úverovej zmluvy. Dohoda o výške úrokov, čiinej odplaty za poskytnutie úveru musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmiesa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, akdohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009). Za dobré mravy možnopovažovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie ječasto krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnýmimravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdpovažoval dohodu o výške odplaty za úver vo výške 41,55 eur za 15 dní za absolútne neplatnú, nakoľkosa prieči dobrým mravom. Ani rýchlosť poskytnutia úveru, či špecifiká nebankového poskytovania úverova krátka lehota splatnosti v danom prípade (15 dní) nemôžu nič zmeniť na neprijateľnosti výšky danejodplaty.Súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať tiež na tú skutočnosť, že na praktiky, kedy sa prideklarovaní v podstate bezúročnosti poskytnutého úveru (keďže v posudzovanej zmluve absentujeuvedenie úrokovej sadzby úveru) úroky maskovali za rôzne poplatky spojené s poskytnutím úverumedzičasom reagoval zákonodarca tak, že zákonom č. 106/2014 Z.z. ktorý novelizoval Občianskyzákonník zadefinoval in*itút civilnoprávnej úžery, pričom v dôvodovej správe argumentoval okrem inéhopráve praktikami, keď sa v zmluve uvedie tzv. zmluvná odmena, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajúúroky požadované od spotrebiteľa (viď osobitnú časť dôvodovej správy čl. I k bodu 1). Zároveň tam preodstránenie pochybností jasne vysvetlil, že pojem odplata bude subsumovať akékoľvek náklady spojenés poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Odplata tak bude zahŕňať jednak úrok, jednakpoplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky, ktoré bude sprevádzať trvanie úverového vzťahu,ale aj všetky náklady spojené s obligatórnym poistením úveru a podobne.V danom prípade podľa názoru súdu teda uvedenú odplatu nebolo možné priznať, lebo pre absenciuúrokovej sadzby v zmluve sa žalovanému poskytnutý úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vspojení s § 9 ods. 2 písm. i) a § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročnýa bez poplatkov a navyše uvedená odplata v dojednanej výške a splatnosti úveru odporuje zákonu adobrým mravom.Žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia sumy 53,73 eur, ktorú žalobca špecifikoval akozmluvnú pokutu v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok River Euro, s.r.o. a ani v časti zaplatenia sumy103,58 eur žalobcom požadovanej titulom provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok River Euro,s.r.o.Čo sa týka uplatnenej provízie, súd skúmal právnu povahu tohto žalobcom uplatneného nároku vočižalovanému v súlade s bodom 8 Zmluvných podmienok žalobcu. Z označeného bodu zmluvnýchpodmienok žalobcu pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textovýchspráv SMS vyplýva, že ak vereľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka začne proces vymáhaniapohľadávky, sú vereľ alebo tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi vereľa navýšiťo províziu za vymáhanie dlhu a to najviac do výšky 30 % celkovej sumy pohľadávky. Súd je toho názoru,že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a nie je možné k nej prihliadnuť.V prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a začatia procesu vymáhania pohľadávky vereľom, vereľje oprávnený domáhať sa účelne vynaložených nákladov vzniknutých mu v tejto súvislosti v skutočnejvýške a tiež vynaložených trov, nie určitým percentom z vymáhanej pohľadávky. Trovy konania vo vecivymáhania pohľadávky vereľom vzniknú vždy v konkrétnej výške za konkrétne úkony vereľa, aleboosôb konajúcich za neho. Žalobca spôsobom ako to vyplýva z označeného zmluvného dojednaniaale požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujemspotrebiteľa, ale výlučne žalobcu ako vereľa, pričom za túto službu platí spotrebiteľ. V tejtočasti navyše žaloba žalobcu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskehozákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v uvedenej časti. Podľa tohto zákonnéhoustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára voviacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujealebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejtopodmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinnýzdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách sovšetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primeranéfinančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutiesúdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenúv odseku 1 v rozsahu tejto časti.V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto „províziu“ preto súd dáva do pozornosti, že už vRozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/120/2015 zo dňa 13. 8. 2015, či v rozsudku Okresnéhosúdu Lučenec sp. zn. 5C/164/2014 zo dňa 19. 1. 2015 bola zmluvná podmienka týkajúca sa dojednania„provízie“ žalobcu vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ustanovenie § 53a ods. 1Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytváraprotiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienkyje v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by otolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskejúnie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.Ani v časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobe nebolo možné vyhovieť.Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať lenpísomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia ozmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom(penále).Podľa § 545 ods. 1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.Vereľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú savzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Vereľje oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmidohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušeniepovinnosti nezavinil.V danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 Zmluvnýchpodmienok River Euro, s.r.o., ktorý však súd nepovažuje za platnú, individuálne dojednanú dohodu ozmluvnej pokute. Z uvedeného „dojednania“ zakomponovaného do husto písaného textu zmluvnýchpodmienok, a nie samotnej zmluvy, nie je možné usudzovať, že sa jedná o dohodu zmluvných strán individuálne vyjednanú tak, ako to vyžaduje ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.§ 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.Základom pre uplatnenie zmluvnej pokuty môže byť len dohoda zmluvných strán, nie jej jednostranné nanútenie jednou z nich. Dohoda môže byť samozrejme dosiahnutá aj tým spôsobom, že jedna zmluvná strana (tu ňou mal byť žalovaný ako spotrebiteľ) bezvýhradne príjme návrh dojednania o zmluvnej pokute pripravený druhou stranou (tu je ňou žalobca). Podľa názoru súdu sa tak však nemôže stať spôsobom použitým v tu súdnej veci. Keďže dojednanie o zmluvnej pokute musí reprezentovať vôľu oboch účastníkov, aby mohlo byť platné, malo byť podľa názoru súdu obsiahnuté v texte samotnej zmluvya nie skryté v hustom texte zmluvných podmienok, keďže práve zmluva je hlavným bodom záujmuspotrebiteľa a tej venuje prioritnú pozornosť. Je preto potrebné, aby všetky relevantné, hlavné údaje,vrátane tak závažného dojednania ako je dohoda o zmluvnej pokute boli obsiahnuté priamo v textezmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť sa uvádzala iba vovšeobecných zmluvných podmienkach. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu anázoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže vereľ požadovať úrok, poplatky aleboakékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskomúvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade slepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľaktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskomúvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázanéaj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, ženáležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcichsa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťouspotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis). Preto ak žalobca v žalobeodvodzoval svoj uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu ako aj „províziu“ zo zmluvných podmienok,potom je zrejmé, že táto jeho argumentácia vo svetle už uvedeného nemôže obstáť. Preto aj v časti požadovanej zmluvnej pokuty bola žaloba žalobcu zamietnutá nakoľko súd v tejto spotrebiteľskej veci nemal za preukázané platné uzatvorenie určitej, individuálne vyjednanej dohody o zmluvnej pokute.Z vyššie uvedených dôvodov súd zo žalovanej istiny 418,86 eur za dôvodne uplatnenú považovallen jej časť vo výške 220,- eur predstavujúcu rozdiel medzi výškou skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému, t.j. sumou 250,- eur a ním doteraz uhradenou sumou 30,- eur. V priebehukonania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovanému poskytol sumu 250,- eur a že tentov lehote splatnosti, t.j. do 6. 9. 2013 ju nevrátil, pričom jej časť vo výške 30,- eur vrátil až dňa 22. 10.2013, a že zvyšok vo výške 220,- eur je doposiaľ neuhradený. Ani samotný žalovaný v konaní ničímnespochybnil uvedené tvrdenia žalobcu, hoci žaloba mu spolu s prílohami bola riadne doručená a bolomu uložené sa k nej vyjadr**, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku uplatňovaného nároku, malmožnosť tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie sumy 220,- eur súd žalobe vyhovel.Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 448,86 eur od 7.9. 2013 do 22. 10. 2013 a zo sumy 418,86 eur od 23. 10. 2013 do zaplatenia.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, jev omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má vereľprávo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávacípredpis.Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania jeNariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskehozákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodovvyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Povinnosťou žalovaného bolo jemu poskytnutú sumu 250,- eur vrátiť do 6. 9. 2013, čo sa nestalo, jej časťvo výške 30,- eur vrátil až dňa 22. 10. 2013, zvyšok nevrátil. Počnúc nasledujúcim dňom sa tak dostaldo omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výškeurčenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnejbanky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 7. 9. 2013)bola 0,5 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,5 % ročne (5 + 0,5 ?. Žalobcompožadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, preto súd žalovanému uložilpovinnosť spolu so sumou 220,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zosumy 250,- eur od 7. 9. 2013 do 22. 10. 2013 a zo sumy 220,- eur od 23. 10. 2013 do zaplatenia. Keďžena zaplatenie sumy nad 250,- eur žalobcovi z už popísaných dôvodov nárok nevznikol, do omeškaniaso zaplatením tejto sumy sa žalovaný dostať nemohol, preto v časti úroku z omeškania požadovanéhozo sumy nárokov súdom vyhodnotených ako nedôvodné súd žalobu zamietol.Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podaliba žalobca, ktorý trovy konania aj včas vyčíslil (v žalobe). Žalovaný návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania neurobil.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené,sčasti bola zamietnutá, sčasti bol teda úspešný žalobca (v rozsahu 52,54 ?, sčasti žalovaný (v rozsahu47,46 ?. Vychádzajúc z uvedeného výsledku konania a pomeru úspechu účastníkov (cca pol na pol)súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trovkonania.Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňadoručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniťlen tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebnéna zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorédoteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšír len do uplynutia lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostalna súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrhna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vznení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia