Takéto vyjadrenie som napísal Okr...

Takéto vyjadrenie som napísal Okr. súdu Martin k vyjadreniu právneho zastúpenia odporcu SLSP (Slovenská špor**elňa) - Ja im dám Absolútny obchod!!!: Okresný súd Martin, E.B.Lukáča 2A 036 01 Martin.

Spisová značka: 7C/137/2016

Žalobca: Miroslav Košarišťan nar. 24.2.1970 bytom J.Š.Šikuru 4850/1 036 01 Martin

VEC: Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu právneho zastúpenia odporcu.

Žalobca žiada súd o ochranu spotrebiteľa. Žalobca žiada odporcu, aby sa vyjadril k otázke žalobcu. Podľa akého zákona zmluva obsahuje údaj RPMN, úrokovú sadzbu, priemernú RPMN? Pretože, podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách zmluva musí obsahovať aj údaj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Vážený súd, dosť bolo klamania občanov SR, ktorí majú uzavrené spotrebiteľské úvery s bankami, že sa jedná o absolútne obchody. Názov absolútny obchod je len teoretický pojem. Sudcovia, ktorí rozhodujú svojvolne, nie v súlade so zákonmi používajú v odôvodneniach v rozsudkoch názov absolútny obchod. Na takéto rozsudky poukazuje odporca vo svojom vyjadrení. Keby bol žalobca účastníkom takýchto konaní, ihneď by podal podnet na disciplinárne konanie takých sudcov. Tak ako všetky nebankovky, tak aj banky používajú proti spotrebiteľom nekalé praktiky a v zmluvách zatajujú neprijatelné podmienky. V sporoch sa banky odvolávajú na absolútny obchod a proti spotrebiteľom používajú nekalé praktiky, a zbavujú spotrebiteľov spotrebiteľských práv a zbavujú spotrebiteľov ochrany spotrebiteľa.

Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25).

Žalobca uzavrel so SLSP spotrebiteľský splátkový úver. Nejedná sa o absolútny obchod. Navrhovateľ nepodpísal žiadny absolútny obchod. Zmluva splňa znaky spotrebiteľského úveru a musí byť uzavretá podľa občianskeho zákonníka a zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Typickým znakom spotrebiteľského úveru je, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť zmluvné podmienky a so všetkými zmluvnými podmienkami musí súhlasiť ako s jedným celkom s jedným podpisom.V spotrebiteľskom vzťahu je žalobca spotrebiteľom. V zmluve je dôkaz, že žalobca nepoužil poskytnuté finančné prostriedky odporcom na podnikanie. Žalobca nebol nikdy podnikateľ (živnostník).

Pri uzatváraní zmluvného vzťahu dňa 22.10.2014 odporca žalobcovi neposkytol odborné poradenstvo. Odporca zatajil neprijatelné zmluvné podmienky v zmluve. V zmluve sa nachádzajú neprijatelné zmluvné podmienky – pozri žalobu. Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rozpor s dobrými mravmi. Žalobca v čase uzavretia zmluvného vzťahu ešte nepoznal neprijatelné zmluvné podmienky v zmluvách a nekalé praktiky. SLSP – odporcu považujem za úverových podvodníkov a právnikov, ktorý zastupujú odporcu za ich spolupáchateľov – podvod na žalobcu – klamanie spotrebiteľa. III. V záverečných ustanoveniach za 7.) sa píše, že: Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa §262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka – jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku – hrubá nerovnováha v právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca aj keby poznal pri uzatváraní zmluvy neprijatelné zmluvné podmienky, tak by takúto zmluvnú podmienku nemohol ovplyvniť. Žalobca musel podpísať zmluvu ako celok jedným podpisom, aby mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Odporca nanútil žalobcovi podpísať takúto podmienku. Odporca žalobcu zbavil spotrebiteľských práv a ochrany spotrebiteľa. Žalobca takéto počínanie považuje za nekalú praktiku, poškodzovanie spotrebiteľa. Ďalej len Občiansky zákonnník, zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, zákon 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a smernice Rady 93/13 EHS.

Odporca odporuje žalobnému návrhu žalobcu, pretože na základe nekalej praktiky odporca chce čo najviac zarobiť a trvá na tom, že žalobný návrh je nedôvodný a treba ho zamietnúť.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že: SLSP ako ver**eľ poskytla žalobcovi ako dlžníkovi na základe úverovej zmluvy úver vo výške 13.000,- eur (ďalej úver). Vzhľadom na charakter poskytovaného úveru išlo o spotrebiteľský úver, ktorého podmienky poskytnutia boli v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. 22.11.2014 regulované okrem všeobecných právnych noriem tiež zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že odporca priznal, že sa jedná o spotrebiteľský úver a ďalej vo svojom vyjadrení si odporuje s tvrdením, že sa jedná o absolútny obchod.

Existuje naliehavý právny záujem vo veci, ktorá je predmetom konania. Žalobca podal žalobu už vopred, aby súd určil, že úver číslo zmluvy 5063812201 je bezúročný a bez poplatkov. Jedine súd môže určiť bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru. Ak by žalobca už mal zaplatenú istinu a napísal by SLSP – odporcovi, že platobná povinnosť zo zmluvy skončila, pretože úver je bezúročný a bez poplatkov, tak odporca by s tým nesúhlasil, pretože odporca potrebuje čo najviac zarobiť a začali by žalobcu obťažovať telefonátmi, listami a odporca by dal žalobcu vymáhačskej spoločnosti, tak ako to majú vo zvyku u iných spotrebiteľov a táto vymáhačská spoločnosť by žalobcu obťažovala a žiadala zaplatiť aj úroky aj úroky z omeškania. Preto existuje naliehavý právny záujem. Žalobca koná, aby jeho spotrebiteľské práva neboli porušované a aby vo zmluvnom vzťahu nebol v horšom postaverní voči odporcovi. V zmluve sa nesmú nachádzať neprijateľné zmluvné podmienky. Odporca nesmie používať nekalé praktiky.

25 eur za upomienku. Pozri vyjadrenie žalobcu v žalobnom návrhu. Žalobca dodáva: Náklady za obyčajnú listovú zásielku sú maximálne 60 centov. Poštovné je 45 centov. Žalobca žiada, aby odporca zdokladoval čo všetko je zahrnuté v sume 25 eur. Takáto zmluvná podmienka je neprijatelná, nebola dojednaná individuálne., je v rozpore s dobrými mravmi. Súdy v podobných veciach rozhodli, že aj menšie sumy napríklad 4-5 eur za mail, sms sú neprijatelné zmluvné podmienky.

Žalobca sa opiera o rozsudky priložené k žalobe.

Jedná sa ospotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2OZsa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj naposudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť vrámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia ospotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijúustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach oobsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Radyč. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestníkEurópskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2OZsa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj naposudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý máprednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislostis postupmi stanovenými v článku 7 (2).Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebododávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľatýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránilisúvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo stranypredajcov alebo dodávateľov.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniamprávneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporenéaj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, MohammedBerroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môžedosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnejpovinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvor**vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániťspotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatreniamôžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktoránebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnúnerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažujeza individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniťpodstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučujeuplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny anevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky.

Podľa §52 ods. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

V rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda spis. zn. 11C/491/2014 (Slovenská špor**elna), sa píše že:,,Spojenie istiny, úrokov a poplatkov v zmluve nemožno považovať za náležitosti zmluvy v zmysle zákona. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.6.2013, sp. zn. ÚS 402/2013-10.

V rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou spis. zn. 6C/204/2015 (Prima banka Slovensko), sa píše že:,,Právne vzťahy vzniknuté na základe úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, aj ked ide o zmluvný typ podľa Obchodného zákonníka, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, pretože zmluva medzi navrhovateľom a odporcom splňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčastne ide o spotrebiteľský úver, upravený v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Navrhovateľ zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca je v nej identifikovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu, zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporcu na účely jeho povolania, podnikania alebo zamestnania. V danom prípade súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere medzi navrhovateľom a odporcom absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Ked zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen,,výška, počet a termíny splátok,, ale,,výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,, je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úrok, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkoveho kalendára), teda zo zmluvy musí byť jasné, akú časť tejktorej splátky pripíše ver**eľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.) súd považoval úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§11 ods. 1 písm. a) zákona č.129/2010 Z.z.). Navrhovateľ má teda právo len na vrátenie istiny, ktorú odporcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

V rozsudku Krajského súdu Prešov spis. zn. 17Co/280/2014 sa píše že:,,Ustanovenie §4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy právneho predchodcu (Slovenská špor**elňa a.s.) žalobcu a žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolávací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o absencii tejto náležitosti v zmluve, ktorú zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§4 ods. 3 ZoSÚ zákon č. 258/2001 Z.z.). (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Cdo/245/2010).

V rozsudku Okresného súdu Prešov (nenapadnutý opravnými prostriedkami), spis. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.2.2016 (Prima banka Slovensko), sa píše že:,,V zmysle ustanovenia §9 ods.2 Zák. č. 129/2010 Z.z. v účinnom znení, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písmena k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že pokiaľ spotrebiteľský úver tieto náležitosti neobsahuje, v zmysle ustanovenia 11 ods. 1 písmena a) citovaného zákona, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej s odporkyňou mal súd zapreukázané, že táto vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje, nakoľko neobsahuje špecifikáciu v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku. V prípade ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda odporkyni vzniká iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru. V rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica (nenapadnutý opravnými prostriedkami), spis. zn. 13C/64/2015 zo dňa 18.2.2016 (Prima banka Slovensko), sa píše že:,,Súd preskúmaním zmluvy zistil, že neobsahuje náležitosti v zmysle §9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2011, t.j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje zabezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

V rozsudku Okresného súdu Prešov (nenapadnutý opravnými prostriedkami), spis. zn. 11C/391/2015 zo dňa 5.2.2016 (Prima banka Slovensko), sa píše že:,,Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane tých, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka majú občianskoprávny charakter. Ak by z pôsobnosti §54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy in*itútov súkromného práva (teda aj odstúpenie od zmluvy) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky, by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Napokon nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil §52 ods. 2 OZ o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu neexistuje prechodné ustanovenie, je potrebné ho aplikovať od účinnosti spomínaného zákona aj na skôr vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver totiž vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí 3 Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015.

Žalobca trvá na žalobnom návrhu v plnom rozsahu – pozri žaloba. Žaloba je dôvodná v celom rozsahu.

Rozsudok: Uver číslo zmluvy 5063812201 je bezúročný a bez poplatkov. Pokuta 25 eur za každú upomienku pri omeškaní klienta je neprijatelná zmluvná podmienka – neplatná.

V Martine dňa 20.7.2016 Košarišťan Miroslav (ochranca spotrebiteľov – centrum správnej pomoci)

Podpis:

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia