To sa nedá ani čítať...

To sa nedá ani čítať!!! Ja sa fakt odtiaľto odsťahujem kamsi na koniec sveta!!! Vie niekto tejto mladej rodine poradiť??? Ivka Štefančík‎ pro VIA IURIS 14 září v 13:07 ·

Dobrý deň, volám sa Ivana Štefančíková a som samostatne hospodáriaci roľník v Moravskom Lieskovom na kopaniciach. Náš príbeh začal minulého roku v auguste 2015, kedy sme sa s manželom a deťmi rozhodli prenajať si schátralý statok na polosamote. Dom, hospodárske priestory a pasienky boli roky neobývané a veľmi zanedbané. Takže sme sa pustili do rekonštrukčných prác, nakoľko stavba nebola obývateľná. Našim plánom bolo vybudovať malú rodinnú farmu (cca 3 ha) kde by sme postupne vybudovali zeleninovú prírodnú záhradu, zamerali sa na staré a krajové odrody, ovocia a zeleniny (na pozemku sa nachádza starý sad, kde sa takéto typy stromov nachádzajú, len sú vo veľmi zlom stave a radi by sme ich zachránili pre ďalšie generácie. Taktiež sme sa chceli venovať chovu zvierat – 1- 2 kravy, zopár oviec a kôz a hydina – nosnice na vajíčka a chovné kŕdle plemenných sliepok pôvodných plemien obzvlášť slovenskej orávky. Začali sme s chovom nosníc 200 kusov a predajom vajíčok s dvora, a neskôr sme plánovali rozšír** to o spracovanie malého množstva mlieka a výrobkov. Jednalo by sa o extenzívny chov zvierat. Vzhľadom na to, že pozemky sa nachádzajú v oblasti pod správou CHKO Biele Karpaty a vzhľadom na výskyt vzácnych druhov bezstavovcov je tu veľmi potrebná extenzívna pastva. Pred našim príchodom sme si na úradoch preverili všetky povinnosti, ktoré máme – ja roky pracujem v poľnohospodárstve ako zootechnička a manžérka živočíšnej výroby, dôkladne poznám legislatívu a náležitosti potrebné k takémuto projektu. Aby sa nám to podarilo na celý projekt sme si museli vziať úver, ktorý budeme ešte roky splácať. Problém nastal pri našich susedoch. V podstate je to rodina – dva manželské páry (súrodenci a ich rodinný známy). Dva dni po nasťahovaní nám susedia doslova prišli urobiť scénu, že sa musíme zbaviť našich zvierat ( toho času 3 jahňatá, 1 koza a 20 sliepok) nakoľko je v tejto oblasti zakázaný chov zvierat keďže sa jedná o chalupársku oblasť. Pochopiteľne sme to riešili okamžite s obecným úradom, kde nás uistili, že v ML neexistuje žiadna chalupárska oblasť a chov zvierat tradičným – extenzívnym spôsobom je v obci a obzvlášť na kopaniciach podporovaný, nakoľko pomáha udržiavať charakter krajiny. Hneď nato nás susedia konfrontovali s tvrdením, že je to chránená krajinná oblasť, v ktorej sa nesmú chovať zvieratá s tým, že žiadajú aby sme po našich jahňatách – 3 kusoch, ktoré sa pásli v mobilnej ohrade (kvôli obnove roky nekosených pasienkov sme zvolili na výpas tzv. „košarovanie“ v ohrade 3x3metre, ktorá sa 5 – 6 krát denne posúvala aby ovce vypásli a vyhnojili porast) zbierali exkrementy sáčkom – ako po psoch v meste nakoľko znečisťujú životné prostredie. Pracovníci CHKO Biele Karpaty u nás vykonali kontrolu a schválili náš postup v chove zvierat a obnove pasienkov. Behom roka 2016 verbálne útoky susedov – sú to chalupári s BA, ktorí sú tu len cez víkendy a najbližší sused je od nás cez 100 metrov ostatný 200 – 300m výrazne stupňovali a prerástli v neutíchajúcu sériu vymyslených udaní na rôzne úrady. Od apríla do septembra 2016 u nás vykonali kontrolu: CHKO Biele Karpaty, Regionálna veterinárna a potravinová správa ( 4 x), úrad verejného zdravotníctva 3x, živnostenskú úrad, polícia, obvodný úrad životného prostredia, obecný úrad a podnety neustále prichádzajú. Nakoľko úrady pod ktoré spadáme miestnou príslušnosťou nenašli pochybenia susedia (p. Harvanová a p. Ilnická ) nám bola oznámiť, že podávajú sťažnosti na nadriadené orgány a trestné oznámenie, nakoľko miestne úrady sme podplatili. Taktiež začali podávať trestné oznámenia (nelegálne predávame vajíčka, mlieko, kačky...) samozrejme polícia trestne oznámenie príjme a predvolá nás – ja predložím doklady a keďže je všetko v súlade s legislatívou, policia to uzavrie. Celá aktivita susedov je vlastne hrubá šikana, na ktorú sú využívané štátne orgány, nakoľko podľa zákona musia prešetr** každý podnet. Nikdy sme sa žiadnej kontrole nebránili a umožnili sme im aj nadštandardný prístup do obytných častí. Nemali sme problém dovoliť skontrolovať aj chladničku, či detskú izbu, ked prišlo udanie, že ilegálne vyrábame potraviny. Ale situácia začína byť neúnosná. Pôvodne plánovaný predaj domácich vajec (formou predaja z dvora), ktorý mal slúžiť ako nosný zdroj príjmov farmy a základ pre ďalší jej rozvoj sa nedal realizovať. Niekoľko krát sme vo výbehu pre zvieratá našli nasypané morené zrno ( zrejme potkaní jed) znáška sliepok sa zastavila a nie je možný predaj vajec, navyše pre stupňujúce sa kontroly úradov som bola nútená odísť so zamestnania. Šikanovanie susedov, ktorí sa nám neustále vyhrážajú tým, že nás odtiaľto vyštvú, nám veľmi výrazne zasahuje do rodinného života, naše tri deti sú vydesené s neustálych kontrol (nie je normálne, aby sa nám doma v našom súkromnom obytnom priestore neustále objavovali cudzí ľudia a prehľadávali ho v snahe nájsť pochybenia. V žiadnom prípade si nedovolím spochybňovať postup úradníkov, ktorý hodnotím ako vysoko profesionálny a odborný a vždy sme s nimi v plnom rozsahu spolupracovali. Ale nerozumiem, že neexistuje nejaký ochranný mechanizmus pred zneužitím štátnej moci. Takto nielenže nie je možné podnikať, ale nedá sa viesťani normálny rodinný život.Riešili sme to s právnikmi, ktorý nás informovali, že sa nemáme ako brániť, pretože susedia majú právo posielať podnety (nevadí, že sú vymyslené a nepotvrdili sa) a úrady majú povinnosť na udania reagovať. Keďže však susedia neboli ochotní na žiadne kompromisné riešenie (snažili sme sa o normálnu komunikáciu a dohodu) ocitli sme sa v patovej situácii. Po tom, čo sa im nepodarilo zruinovať nás cez úrady, začali sa u nás na pozemku diať pomerne záhadné udalosti – opakované poškodzovanie ohrád pre zvieratá ( v noci strhnutý plot a následne sťažnosť, že sliepky sú mimo oplotenia, 3x zničená studňa s pitnou vodou, čo je náš jediný vodný zdroj pre rodinu, deti a zvieratá. Opakovane sme našli zvyšky jedu nasypaného vo výbehu. Sliepky boli následne potom apatické, chudli, odmietali potravu, pes, ktorý bol vo výbehu mal niekoľko dní krvavú hnačku a takmer nám uhynul, pravdepodobne otrávené kozľatá, vyrazené dvere do maštale a pustená voda, ktorá vytopila celé halu so sliepkami. Nás život vyzerá zhruba tak, že akonáhle odídeme z domu (napr, odniesť deti do školy a školky) záhadne sa poškodí oplotenie, alebo sa pred domom objaví pohodená mŕtva mačka s rozpučenou hlavou... Nikdy sme nikoho neprichytili, podali sme trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ale keďže sa tieto veci dejú v čase našej neprítomnosti, alebo v noci a nie je možné ustrážiť tak veľký pozemok a keďže nás nás susedia svojim konaním v podstate odstrihli od normálnych prímov nemám peniaze na kamerový systém, takže predpokladám, že to polícia odsunie. Suseda neustále stojí pri ceste a fotí si nás, len čo vyjdeme von, ako rodina nemôžme nikam odísť spolu – vždy niekto musí ostávať doma. Máme doma jednu kontrolu z úradov za druhou, čo je neuvereľný stres a tlak. Momentálne máme vytopené maštale, meškáme s výstavbou výbehov, vlastne zo všetkým, finančne sme takmer odrovnaní, keďže nám úradne kontroly a polícia žerie neuvereľné množstvo času. Zvieratá sú priotrávené a bez akejkoľvek produkcie, studňa, maštale a ohrady sú poškodené A netušíme ako sa brániť. Pýtate sa prečo neodídeme? Hm asi najjednoduchšia vec je, že nemáme kam. Prišli sme žiť na kopanice aby sme mohli gazdovať. Verte mi, že to nebolo ľahké rozhodnutie a je to skutočne ťažký život plný driny. Všetko čo sme mali sme investovali do farmy. Len rekonštrukcie a nákup zvierat nás stal takmer 30 tisíc eur. Už si nemôžme dovoliť odísť a začať niekde inde. Ale to je len jeden dôvod. Druhý je ten, že si nemyslím, že je správne ustupovať bratislavským zbohatlíkom, ktorý sa pokúpili chalupy na kopaniciach a budujú si tu svoje Beverly hills v štýle nemeckých dôchodcov. Túto krajiny od nepamäti tvorili a formovali malí gazdovia a hospodári. Keď sa pozrieme ako to tu vyzerá teraz? Kedy si bohaté pastviny sú plné nekosenej trávy a náletových drevín. Duch kopaníc umiera pod nohami chalupárov a ich anglických trávnikov a grilov. Všade sa hovorí o podpore malých farmárov. Kde je tá podpora? Prečo neexistuje legislatívny rámec, ktorý by chránil malé farmy pred šikanou úradov? To čo sa deje u nás doma je cielená snaha o likvidáciu mladej rodiny ktorá sa rozhodla pre naozaj ťažký krok a začala farmárčiť, prostredníctvom zneužívania štátnych orgánov a míňanie peňazí daňových poplatníkov. Netuším, ako dlho ešte bude moja rodina vládať bojovať so svojvôľou zlých ľudí, ktorí sa ne**tia využiť všetky legálne aj nelegálne cesty aby nás odtiaľto dostali. Vedeli by ste nám prosím poradit? Dakujem ivi.stefancik@gmail.com

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia