V Jordánsku som videl ľudí žiť v jaskyni..a ako žijú Marocki...

https://www.facebook.com/BackpackerTomas//BackpackerTomas/posts/834249990082280 · https://www.facebook.com/pages/Reading-England/115162068494946(169časť) Boumalne Dades! Kričí vodič autobusu a pomaly vystupujem do tmy. Hneď som obkolesený domácimi a už mi ponúkajú hotely, hostely. Nie ďakujem, ja spím von, odpovedám. Hmm, ja som Hmia. Počul som, že spíš von. Sme v nadmorskej výške 1600 mnm. Môj priateľ ponúka spanie cez couchsurfing. Zavolám mu a spýtam sa, či má voľné spanie, dobre? Pýta sa ma a hneď hovorím áno. Lepšie spať v teple, ako hľadať v zime spanie. A odkiaľ si vôbec? Mám po svete veľa kamarátov, dodáva. Ja som zo Slovenska, odpovedám. Aaaa dobre, slivovica, začína rozprávať po slovensky. Môj kamoš má voľné spanie pre teba. Poďme k nemu a pár stoviek metrov kráčame k jeho domu. Ahoj, ja som Mohamed, poď dnu. Zatiaľ si sadni v obývačke, ja prichystám večeru. Keď sa najeme, môžeš sa osprchovať. Sprc**je sa na toalete. Vodu dám zohriať v kuchyni. Za svoj život som hostil už viac ako tisíc cestovateľov. Včera som tu mal dvoch Poliakov. Ja som s Hmiom sprievodca a nomád, hovorí. Večera je praženica. Taká istá ako u predošlých hostiteľov. Príbor žiadny, praženicu trháme chlebom a prstami. Tomas, je dosť hodín. Ráno máš určite program. Budeš spať tu na gauči v obývačke, hovorí Mohamed a Hmia odchádza domov. A zabudol som, kam ideš odtiaľto? Rýchla otázka od Mohameda. Idem na Saharu, odpovedám. Vážne? Môj bratranec tam žije a pracuje ako sprievodca v tej oblasti. Počkaj zavolám mu, koľko by to stálo. Mohol by si u neho zajtra večer prespať a na druhý deň ísť na ťave do púšte. Večer prespíš v oáze, vraví. Chvíľu volá s bratrancom. Tomas, cena je 800 Dirhamov a ticho pozerá na mňa. Koľko? Hlava v šoku a ticho som aj ja. Rozmýšľam potichu, či sa mi to vôbec oplatí a náhodou nejde o podvod. Dobre, odpovedám cez zuby. Normálne by som zjednával, ale dnes má šťastný deň. Bratranec ťa bude zajtra čakať v meste, dodáva a zatvára dvere. Ráno ma Mohamed berie na hrachovú polievku, pred dôvodom, prečo som tu. So 4 ľuďmi v taxíku sa veziem na miesto Georges Dades. Je to údolie s krásnymi vytvarovanými skalami. Behám hore dolu už od skorého rána a úplne sám. Cestička vedie nad údolie a po hodine a pol som na jeho vrchu. Údolie ma práve prestalo zaujímať. 3 diery v zemi a okolo behajú 4 deti, sliepky a somár je priviazaný o kameň. Hej! Cigarette? Kričí na mňa chlapík z údolia a blíži sa ku mne. Nefajčím, odpovedám. Dačo mi ukazuje rukami nohami vysmiaty a volá ma s ním. Kráčam za ním a po chvíli ma chytá neskutočný smiech. Ešte aj dieru cez celý zadok má a dookola mi dačo rozpráva. Tu si sadni, ukazuje mi pred jednou z dier a prestiera deku na zem. Začína robiť čaj z práve odtrhnutých byliniek zo zeme a z tašky vyberá chleba s olejom. Deti pozerajú na mňa celé špinavé, usoplené a kašlú zaradom o preteky. Čaj opäť výborný. Tu bývate? Rukami nohami sa pýtam. Kývajú hlavou, že áno. Neskutočné! Pomaly sa s nimi lúčim. Môj jediný autobus odchádza dnes o pol 3 poobede. Mohamed s Hmiou ma v meste čakali na dohodnutom mieste a tak sa môžem s nimi rozlúčiť. Tomas, som ti zabudol povedať. 200 Dirhamov je záloha mne na jedlo, dodáva Mohamed a zrazu s ním prestávam komunikovať. Nezjednával som, čo si idem vyčítať v autobuse pred ďalšou zastávkou v Maroku.

Odpovedať na tento príspevok

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac info tu: Ochrana súkromia